Guinessova kniha rekordov si pamätá už všelijaké husárske kúsky. Svoje čestné miesta v nej drží aj Američanka Gladys Burrillová, ktorá po svojej 90-ke posunula hranice možného a dokončili náročný 42-kilometrový pretek v rekordnom čase. Ako sa jej to podarilo?
Keď v roku 2010 absolvovala Gladys Burrillová havajský maratón, stala sa najstaršou ženou na svete, ktorá náročný pretek vôbec dokončila. Za svoj výkon si vyslúžila prezývku „Gladyator“ a na jej nekonečný optimizmus a športovú radosť si v Honolulu pamätajú dodnes. „Vždy keď sme sa stretli, dostal som vrelé objatie a úsmev,“ povedal Jim Barahal, riaditeľ maratónu. „Vždy ma vytrhla zo stresu a bola pripomienkou toho, ako ladne sa dá preplávať životom.“
Maratónsky „Gladyator“
Narodila sa 23. novembra 1918 švédsko-fínskym prisťahovalcom, v detstve prekonala detskú obrnu aj náročné časy Veľkej hospodárskej krízy. „Veľkú časť svojho života som strávila v chudobe,“ povedala.
Glady, ako ju väčšina priateľov prezývala, bola najmladšia zo 6 detí. Vyrastala na farme, ktorá jej a jej súrodencom poskytovala nekonečné možnosti na turistiku, skrývačky aj beh.
Za muža si vzala Eugena, spolu mali 5 detí a spoločne tiež vybudovali veľký rodinný drevársky podnik. V mladosti Glady pilotovala viacmotorové lietadlá, prechádzala púšťami v Arizone a iba 6 týždňov po pôrode vyšľapala horu Mount Hood. S manželom sa vybrali aj na dobrodružnú výpravu za polárny kruh, kde sa brodila v Severnom ľadovom oceáne. Eugen jej nevšednú športovú zábavku podporoval, zomrel v roku 2008.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Myslieť pozitívne a snívať
Glady sa behu začala venovať vážne vo veku 86 rokov a na maratóny poctivo trénovala. Na svojom pozemku v Oregone mala trať, na ktorej behávala za každého počasia.
Jej tréningový partner George McCartny hovorí, že týždenne zabehla aj 100 km a spomína, že Gladys bola vždy veselým človekom. „Veľa sa smiala. Smiech je dôležitý,“ povedal.
Glady pre médiá povedala, že po tréningu ani po maratóne nemala nikdy žiadne bolesti. Vo voľnom čase trávila veľa času v záhrade a prácami okolo jej farmy. „Mám šťastie, že som v dobrom zdravotnom stave — ale vek je len číslo. Ľudia môžu byť starí aj v 40-ke. Dôležité je myslieť pozitívne a snívať,“ povedala Glady.
Fit sa cítila aj vďaka diéte. Ryby a hydinu konzumovala iba raz za čas, preferovala vegetariánsku stravu. Nepila alkohol a okrem občasnej zmrzliny sa dezertom vyhýbala. Na raňajky milovala studenú ovsenú kašu s mliekom a rozmačkaným banánom.
Každý deň pila multivitamíny pre ženy, často jedávala jogurty a ovocie. Občas pila kávu, ale väčšinou si vystačila s vodou alebo čerstvým džúsom, napríklad aj mrkvovou šťavou.
Viera a nálada
Pre Glady bola dôležitá i viera. Často sa ľudí okolo pýtala, či majú vo svojom živote Boha. „Poháňalo ju aj to, že cítila, že s ňou má Boh zámer,“ hovorí jej syn Mike. „Bola plná lásky. Objala by každého okoloidúceho.“
Spomína, ako s mamou chodil na prechádzky po Havaji a otočil sa, aby videl, ako sa drží za ruky s policajtom, alebo ako kráča k obchodíku, len aby pozdravila miestnych.
Glady pre novinárov povedala, že práve pozitívny prístup k životu jej dal silu začať behať maratóny. „Myslieť pozitívne je dôležité. Je ľahké nechať sa odradiť a byť negatívny,“ povedala.
Glady nakoniec dokončila 5 havajských maratónov zo 7 pokusov, pričom jej posledný z 12. decembra 2010 s časom 9 hodín, 53 minút a 16 sekúnd sa zapísal aj do Guinessovej knihy rekordov.
Aj keď ku sklonku života už maratóny nebehala, v deň havajských pretekov bola vždy v hlavnom meste Honolulu, aby povzbudila novú generáciu pretekárov. Zomrela iba 2 týždne pred svojimi 101. narodeninami, v spánku a blízko rodiny. Zostali po nej 4 deti, 18 vnúčat a 34 pravnúčat.
