Predseda Národnej rady (NR) SR a strany Hlas-SD Peter Pellegrini nevylúčil svoju možnú kandidatúru na prezidenta SR. Rozhodnutie ešte podľa vlastných slov neurobil.
„Rozhodnutie ani u mňa, ani v strane Hlas-SD nepadlo,“ uviedol na stredajšej tlačovej konferencii. Avizoval, že keď rozhodnutie urobia, bude oficiálne informovať aj verejnosť.
Prezidenta volia občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Ústava SR hovorí, že kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo občania na základe petície s 15.000 podpismi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.
Súčasnej hlave štátu Zuzane Čaputovej uplynie mandát v roku 2024. O funkciu sa nebude opätovne uchádzať.
Korčok už má dostatok podpisov
Mesiac po parlamentných voľbách pomaly začínajú byť témou aj prezidentské voľby. Záujem o prezidentský úrad už avizovali bývalí diplomati Ivan Korčok a Ján Kubiš. Exminister zahraničných vecí Ivan Korčok oznámil, že už má dostatok podpisov pod prezidentskú kandidatúru. O možnej kandidatúre hovoril aj bývalý sudca Štefan Harabin.
Podľa zákona ich treba 15-tisíc, Korčok presný počet vyzbieraných podpisov nespresnil. Kandidatúru ohlásil koncom augusta.
V kampani mieni pokračovať stretnutiami s občanmi. Séria stretnutí nazvaná „Na ceste, ktorá spája Slovensko“ začala v stredu 8. novembra v Žiline. Postupne predstaví aj svoju víziu, ako by chcel vykonávať prezidentský mandát v zahraničnej a vnútornej politike.
Hovoriť chce napríklad o vlastenectve. „Tridsať rokov som reprezentoval Slovenskú republiku. Vlastenectvo sa vytratilo z nášho vedomia a slovníka alebo je len v slovníku skupiny politikov, ktorí ho používajú tak, že mnohí občania s ním ani nechcú mať nič spoločné,“ povedal. V tejto súvislosti Korčok pripravuje podcast „Hovorme o vlastenectve“.
Pellegrini vo výhodnej pozícii
Zatiaľ však ešte nie je známe, kto bude Korčokovým súperom z prostredia strán novej vládnej koalície.
Pellegrini po zložení koalície Smeru, Hlasu a SNS odmietol, že by súčasťou dohody medzi stranami bola aj podpora jeho prezidentskej kandidatúry. Na druhej strane možnosť, že kandidovať bude, neodmieta.
