Sektor pekárov, cukrárov a cestovinárov je vôbec najväčším zamestnávateľom v slovenskom potravinárstve, kde dáva prácu viac ako tretine všetkých zamestnancov.
Pekárom na Slovensku chýba viac ako 1500 pracovníkov. Ak by sa zopakovala chrípková epidémia ako v minulom roku, museli by pristúpiť k ešte výraznejšiemu obmedzovaniu dodávok ako počas minuloročnej chrípkovej sezóny.
Najnižšia miera nezamestnanosti
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) navrhuje vláde riešiť zdanenie práce u výrobcov základných potravín, najmä však príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a štátne sviatky. Uviedol to Milan Lapšanský, predseda predstavenstva SZPCC.
„V tomto roku sa, našťastie, nezopakovala situácia z predvianočného obdobia roka 2023, keď pre dosahy masívnych odchodov pracovníkov do predčasného dôchodku a pre silnú epidémiu respiračných ochorení museli mnohé pekárne odmietať objednávky a rušiť pracovné zmeny, lebo nedokázali zabezpečiť personál. Nemôžeme sa na to však každú jeseň a jar spoliehať. Štát síce výrazne zvyšuje minimálnu mzdu, ale zo zvýšených príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky si berie späť stále viac ako polovicu. Táto situácia nie je dlhodobo udržateľná, ak chceme mať na Slovensku stabilizované ceny potravín. Náklady na prácu tvoria v pekárskom sektore cez 50 %,“ povedal Lapšanský.
Zdôraznil, že sektor pekárov, cukrárov a cestovinárov je vôbec najväčším zamestnávateľom v slovenskom potravinárstve, kde dáva prácu viac ako tretine všetkých zamestnancov. Len samotný SZPCC má cez 520 členov zo všetkých okresov krajiny a zastupuje viac ako 12.200 pracovníkov od remeselných, cez stredné až po priemyselné pekárne.
„Slovensko má aktuálne historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti. Novo vyhlasované podpory pre potravinárov preto nemôžu obsahovať podmienky zvyšovania počtu kmeňových zamestnancov. Ak má byť slovenské potravinárstvo efektívne a konkurencieschopné, potrebuje investovať do moderných technológií, ktoré, prirodzene, vyžadujú menej pracovnej sily, ale o to viac kvalifikovanejších ľudí. Ak by na to budúca štátna politika nereflektovala, nielenže sa nepohneme z miesta, ale potravinárstvo a potravinová sebestačnosť Slovenska budú upadať,“ dodal Lapšanský.
Bude lacnejší chlieb?
Uzavrel, že investičný dlh slovenského potravinárstva presahuje jednu miliardu eur. Potrebné je preto podporovať nielen poľnohospodárov, ale najmä spracovateľský sektor – potravinárov.
V nadväznosti na pekárenské výrobky avizoval premiér Robert Fico, že vďaka poklesu sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) by sa ceny chleba mali od roku 2025 znížiť.
Zníženie DPH by mohlo priniesť úľavu pre spotrebiteľov, písali sme v októbri pri príležitosti Medzinárodného dňa chleba. Dnes sa cena chleba pohybuje cez 1,6 eura za kilogram, pričom pred niekoľkými rokmi stála okolo 83 až 90 centov.
„Viem, že je veľa argumentov zo strany napríklad obchodníkov, že tá cena sa tvorí inak, ja si však myslím, že ak pri 23-percentnej DPH má ísť všetko hore, hovoria, že to zdražie, tak pri päťpercentnej DPH na potraviny by to malo ísť dole,“ vyjadril sa Fico.
Premiér Fico sľúbil podporu pekárom, pričom vyzdvihol ich prácu. Prisľúbil, že spolu s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom zabezpečia dobré podmienky pre pekárne. Plánujú tak podporiť pekárov, aby mohli zarábať a zároveň poskytnúť zamestnancom vyššie mzdy.
Vajíčka vyškrtli
Premiér tiež spomenul, že do zoznamu potravín so zníženou DPH by mohli pridať vajcia a výrobky pre celiatikov. Začiatkom decembra však vláda vyškrtla vajíčka, na ktoré sa nebude vzťahovať nižšia DPH, ale naopak stúpne na 23 percent, informovali tvnoviny.sk.
Poslanci Národnej rady neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o DPH z dielne skupiny opozičných poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ.
Zníženie DPH na vajcia by bolo podľa nich zároveň pozitívnym krokom na ceste k lacnejším potravinám pre občanov, ktoré boli vládnou koalíciou sľubované pred voľbami v roku 2023.
„Je preto na mieste, aby boli zaradené do zoznamu potravín so zníženou sadzbou DPH. Týmto krokom sa podporujú spotrebitelia, ktorí čelia výraznému nárastu cien základných potravín v dôsledku konsolidácie, inflácie, rastúcich cien energií a krmív,“ dodali vtedy predkladatelia.
