Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu 5. januára pokračovali v mimoriadnej schôdzi. Na programe bol zdravotnícky zákon a úpravy nového stavebného zákona. Oba zákony boli v druhom čítaní a parlament o nich rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, ako si odhlasovali.
Rokovalo sa, či z nemocníc od marca odíde 3300 lekárov
Parlament rokuje o zákone, ktorý má splniť práve požiadavky Lekárskeho odborového združenia. Uzavretím danej zmluvy sa podarilo zabrániť kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3300 lekárov. „Ak zdravotnícke zákony neprejdú parlamentom, od marca odídu lekári z nemocníc,“ uviedol predseda LOZ Peter Visolajský pre Denník N.
Odborári trvajú na tom, aby parlament do konca februára legislatívu prijal, inak lekári, ktorí podali výpoveď, odídu z nemocníc.
Minister tvrdí, že je to aj pre pacientov
V úvode predstavil zákon minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Neskôr v diskusii odmietol argumenty opozície, ktorá tvrdí, že návrh neprináša pacientom žiadne pozitíva. „Kroky, predovšetkým pokiaľ ide o efektivitu financovania, znamenajú, že ak sa to spraví správne, a ja som presvedčený, že to správne vykonáme, tak tie zdroje sa buď ušetria, alebo zefektívnia, a tým pádom beneficientom bude pacient,“ poznamenal.
Venoval sa aj kritike opozičníkov, ktorí upozorňovali, že zdravotníctvo nie je len o nemocničných lekároch. Minister pripustil, že memorandum sa venuje len jednej oblasti zdravotníctva, no aspoň v nej majú presný plán. Deklaroval, že sa budú venovať aj ďalším oblastiam. Prioritou sú podľa neho prevencia, vzdelávanie, ambulantný sektor a situácia týkajúca sa sestier a pôrodných asistentiek.
Poslanci schválili zmeny v zdravotníckej legislatíve podľa dohody s LOZ
Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili v stredu legislatívu, ktorá je súčasťou dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Za návrh hlasovalo 79 zo 141 prítomných poslancov. O súbore úprav rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Prijatím zákonov lekárski odborári koncom minulého roka podmienili stiahnutie hromadných výpovedí.
Zmeny sa podľa dohody s odborármi týkajú valorizácie platov lekárov, uzákonenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zdravotníkov v nemocniciach. Upravia sa aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Nová legislatíva prináša vypustenie trestného sankcionovania pri porušovaní povinností vyplývajúcich zo zákona v čase mimoriadnej situácie. Kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti po novom už nebude zahrnutá medzi mimoriadne udalosti.
Zavádza sa tiež úprava rozsahu pracovného času zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. „A to tak, že pre všetkých týchto zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú pri nepretržitom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na konkrétny spôsob rozvrhnutia ich pracovného času, sa pracovný čas môže ustanoviť najviac v rozsahu pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu. Rozsah pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke je 37 a pol hodiny.
Po novom sa tiež vypustia znížené základné zložky miezd na roky 2025 a 2026. Platiť teda bude nárast miezd 9,66 percenta na rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a nárast miezd 6,44 percenta na rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov. Zmeny majú zabezpečiť zvyšovanie platov lekárov podľa pôvodného stavu pred konsolidáciou. Výnimkou sú lekári, ktorí pracujú na menej ako polovicu úväzku a zároveň pracujú u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s výnimkou nemocníc a záchraniek. Rovnako, ak sú štatutárnym orgánom iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako je poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ministerstvo zdravotníctva má predpisom upraviť aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. ÚDSZ má po novom zverejňovať na svojom webovom sídle do 30 dní od ich doručenia zdravotnými poisťovňami údaje o úhradách DRG.
Návrh bude účinný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR okrem ustanovení súvisiacich s úpravou základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov, ktoré by boli účinné od 1. marca 2025. Úprava minimálnych požiadaviek na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení má byť účinná od 1. januára 2026.
Súbor zdravotníckej legislatívy vychádza zo zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve, ktorú v decembri 2024 v mene vlády podpísal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) s LOZ. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov. Uzavretím zmluvy sa podarilo zabrániť kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3300 lekárov. Lekári sa vrátili do nemocníc podmienečne s tým, že sa do konca februára 2025 podarí prijať zákony podľa dohody. V opačnom prípade mali z nemocníc v marci odísť.
Poslanci definitívne schválili zmeny súvisiace s novým stavebným zákonom
Poslanci Národnej rady (NR) SR definitívne schválili nový stavebný zákon. Jeho cieľom je profesionalizácia štátnej stavebnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní, zjednodušenie stavebného konania, najmä pri rodinných domoch a malých bytových domoch. Stavebný zákon rieši aj problematiku takzvaných čiernych stavieb či zníženú úroveň disciplíny vo výstavbe. Zmeny začnú platiť už od apríla tohto roka. Za zákon hlasovalo 80 prítomných poslancov, proti bolo nula zákonodarcov a 58 sa hlasovania zdržalo.
„Navrhovaný stavebný zákon spresňuje jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov výstavby a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania. Upúšťa sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach, t. j. v územnom konaní a v stavebnom konaní, keď v mnohých prípadoch sa dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne, čím sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb,“ uviedol rezort dopravy v predkladacej správe.
V novej stavebnej legislatíve ostáva agenda stavebného úradu na obciach, ktoré však môžu zriaďovať stavebné obvody podobne, ako sú súčasné spoločné obecné úrady. Upravuje sa aj ochrana umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou na základe európskych dohovorov.
Nový stavebný zákon tiež upravuje postupy pri nelegálnych stavbách. „Ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti navrhovaného stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili. Sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané,“ uviedlo ministerstvo.
V stavebnom zákone sa tiež precizujú priestupky a iné správne delikty. Rozširuje sa okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe, ide o zhotoviteľov stavieb či osoby vykonávajúce stavebný dozor. „Pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu. Podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník),“ vysvetlil rezort dopravy.
Poslanci NR SR odmietli všetky opozičné návrhy, ktoré okrem iného hovorili o ohrození záujmov všeobecnej aj odbornej verejnosti. Schválené zmeny stavebnej legislatívy sa podľa nich navyše netýkajú iba daného zákona, ale v zákone, ktorý dopĺňa stavebný zákon sú obsiahnuté mnohé dodatky upravujúce napríklad transakčnú daň alebo daňový bonus. Opozícia taktiež v rámci rozpravy v NR SR vytkla parlamentnej väčšine množstvo skrátených legislatívnych konaní, ktoré podľa nej neposkytujú dostatočný čas na pripomienky k návrhom zákonov, pričom aj zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými stavebným zákonom bol schválený v skrátenom konaní.
Nový stavebný zákon bude účinný od 1. apríla 2025.
