Chorobou, ktorú si obvykle spájame s trasením rúk, u nás trpí asi 20-tisíc ľudí. Bežným omylom je, že sa Parkinsonova choroba týka iba starých ľudí. Skutočnosť je taká, že najviac postihuje osoby medzi päťdesiatimi a šesťdesiatimi rokmi, ale môže prísť aj skôr – asi u desatiny pacientov sa prejavia ešte pred štyridsiatkou.
Ide o druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktoré síce postupuje pomaly, ale stále sa zhoršuje a spravidla následne vedie k invalidite.
Príčina a príznaky
Príčinou je postupné odumieranie buniek produkujúcich dopamín. To je nervový prenášač (neurotransmiter), ktorý zaisťuje správny prenos signálov medzi nervovými bunkami (ale v tele má aj ďalšie významné funkcie). Tvorí sa v mozgu a každé narušenie jeho produkcie alebo jeho dráh vedie k závažným problémom.
Parkinsonova choroba sa začne prejavovať v okamihu, keď odumrie 60 – 80 % buniek produkujúcich dopamín. K najčastejším klinickým príznakom patrí spomalenie a zhoršená koordinácia pohybov končatín, chôdza malými krôčikmi, nadmerná svalová stuhnutosť a u niektorých pacientov aj pokojový tras rúk aj nôh.
V neskorších fázach choroby sa dostavujú nezvládnuteľné mimovoľné pohyby a kŕče a široké spektrum najrôznejších nemotorických príznakov – od zažívacích ťažkostí cez poruchy spánku až po mnohé aj veľmi vážne psychické problémy.
Vyliečiť túto chorobu súčasná medicína nedokáže, ale má možnosti na zmiernenie alebo aj odstránenie príznakov. Dôležité je stanoviť diagnózu včas, aby sa neodkladala správna liečba.
Možnosti liečby
Preto je pri podozrení na túto chorobu nutné čo najskôr vyhľadať neurológa. Ten stanovuje diagnózu na základe zhodnotenia anamnézy a príznakov a ďalších vyšetrení (magnetická rezonancia, tzv. Levodopa test, biochemický rozbor krvi, genetická analýza ai), musí tiež vylúčiť iné ochorenia. Potom podľa výsledkov vyšetrenia stanoví najvhodnejšiu terapiu.
„V Českej republike je starostlivosť o pacientov s Parkinsonovou chorobou na vysokej úrovni. Okrem pumpových systémov, ktoré do podkožia alebo do tenkého čreva dodávajú látku podobnú dopamínu, máme k dispozícii najmodernejšie neurostimulátory pre hlbokú mozgovú stimuláciu, ktoré sú schopné nahrávať signál z mozgu a priebežne ho vyhodnocovať,“ hovorí profesor Robert Jech z Neurologickej kliniky VFN a 1 . LF UK v Prahe.
„Nám lekárom to pomáha stimulátor lepšie nastaviť, aby boli účinky optimálne. V praxi to vyzerá tak, že do mozgu zavedieme dve tenké elektródy, ktoré sú pripojené tenkým káblom k neurostimulátoru umiestnenému do podkožia na prednej strane hrudníka pod kľúčnou kosťou. Následne stimulátor naprogramujeme a zapneme, čo spravidla vedie k zlepšeniu pohyblivosti, potlačeniu trasu a zníženiu svalovej stuhnutosti,“ dodáva lekár.