Onions sa teda ešte raz, na náklady policajného zboru, do Austrálie vypravil. A z katalógu fotiek tridsaťdva podozrivých tvárí neomylne identifikoval svojho vodiča Billa. Polícia ho pozná dobre, ale pod iným menom. Päťdesiatročný plešatý čahúň s nezabudnuteľným fúzikom je Ivan Robert Marko Milat.
Neuspokojujúce rozuzlenie
To neočakávané svedectvo z Anglicka stačí na to, aby bol Milat zadržaný. Je to spojené s nemalými manévrami, pretože kriminálnik má v držbe množstvo zbraní. Vďaka asistencii policajného vyjednávača to však prebehne bez prestrelky. Prehliadka Milatovho domu, a následne obydlia jeho bratov a sestier, potom vydalo množstvo dôkazov. Drobností a osobných vecí zavraždených stopárok a turistov.
Zbrane, ktoré mal Milat v držbe, typovo zodpovedali tým, ktoré používal vrah z lesa Belanglo. Svedkovia, na súde sa ich vystriedalo 145, potom detaily príbehu dokreslili. Videli napríklad Milata zachádzať autom do lesa, spolu s nejakými pasažiermi. Išlo síce o nepriame dôkazy, ale bolo ich také množstvo, že to najvyššiemu súdu v Sydney stačilo. Milat dostal sedem doživotí, k tomu šesť rokov navrch za lúpežné prepadnutie Paula Onionsa. Prípad bol uzavretý.
Komisára Cliva Smalla to však neuspokojilo. Všetky otázniky pre neho rozsudok nevyriešil. Všetky zločiny nepotrestal. Zmiznutie ľudí sa evidovalo na mnohých iných miestach zeme, telá boli nájdené pohodené v divočine, so stopami nožom prerušenej chrbtice.
Často práve v miestach, kde práve usvedčený vrah pracoval na oprave ciest. Dôkazy však chýbali. A Ivan Milat, ktorý 27. októbra 2019 zomrel vo veku sedemdesiatštyri rokov vo väzenskej nemocnici na rakovinu pažeráka. Nikdy sa nedoznal k žiadnemu zo zločinov.
Teória, podľa ktorej svojím mlčaním nechránil len seba, ale aj možného spolupáchateľa z radov príbuzných, teda nikto nevyvrátil.
