Zdá sa, že páchateľ najprv niekoľkými rezmi pomocou veľkého noža narušil obeti nervy v chrbtici. Tým ju úplne paralyzoval. A pri plnom vedomí, znehybnenú, ju ďalej trýznil. Hodiny znásilňovania, pomalé odrezávanie mäsa z končatín, škrtenie, bodanie, dobíjanie kameňom či palicou.
Záznamy číreho sadizmu umocňoval aj kontext miesta činu. Zdalo sa pravdepodobné, vo väčšine prípadov išlo totiž o dvojice, páry, že páchateľ narušením chrbtice znehybnil len jednu z obetí. A nechal ju pozerať sa. Napríklad na to, ako si z druhej po brutálnom znásilnení urobil cvičný terč na streľbu.
Lebka s desiatimi zástrelmi alebo ostatkami nesúcimi pätnásť a viac bodných rán v hrudníku boli dokladom úplne nevysvetliteľnej miery násilia. Súdni znalci dodávali, že pre túto sadistickú „mäsiarinu“ boli využité rôzne zbrane a rôzne nástroje.
Všetky vraždy však spájali ony paralyzujúce zárezy na chrbtici a charakter obetí, boli nimi bezbranní cestovateľov prepravujúci so stopom. Kauzy sa podobali aj na oddelené uloženie pozostatkov a miestom činu, bol ním les Belanglo.
Anglická stopa
Sériový vrah v regióne pôsobil najmenej tri roky. Nezanechával stopy ani svedkov. Len zmučené telá svojich obetí. A nezdalo sa, že by pátracie relácie v televízii alebo vyhlásenie odmeny vo výške pol milióna austrálskych dolárov (vyše 300 tisíc eur) niekam viedli.
Počas vyšetrovania bola v Austrálii vôbec prvýkrát vo väčšej miere nasadená počítačová technika, ktorá na základe psychologických profilov zúžila okruh podozrivých z prvotných 2 800 na 230. Neskôr bol ten katalóg zredukovaný na tridsaťdva mien.
Lenže prácu policajtov nenahrávalo ani to, že nebolo úplne zrejmé, či sa hľadá jeden páchateľ, alebo dvaja sadistickí vrahovia pracujúci spoločne.
Medzi stovkami telefonátov s tipmi, ktoré vtedy ľudia z Task Force Air prijali, našťastie nezapadol hovor z Anglicka. Mladík, ktorý pred troma rokmi len o vlások unikol lúpežnému prepadnutiu a dosť možno aj smrti, Paul Onions, sledoval správy a o veľkom austrálskom pátraní sa dozvedel. Volal preto, že sa jeho zážitok s vodičom Billom odohral pri diaľnici práve necelý kilometer od lesa Belanglo.
A túto stopu nenechal komisár Small vychladnúť.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
