Pápežov domov a skryté zákutia: Tajné chodby, pápežov hotel a najhonosnejší chrám

Reklama
Pápežov Vatikán. Zdroj: X/🦚ANuVy

S rozlohou približne päťdesiat hektárov a menej ako tisíckou obyvateľov je Vatikán najmenším štátom na svete. Napriek tomu jeho význam ďaleko presahuje jeho fyzickú veľkosť. Ako sídlo pápeža, jedného z najvplyvnejších lídrov planéty, a ako duchovné centrum rímskokatolíckej cirkvi, je Vatikán mimoriadne významný. Zároveň je aj jedným z najimpozantnejších ukážok umeleckého a architektonického bohatstva na svete.

Je ohromujúce, aké množstvo umeleckých pokladov sa podarilo sústrediť na ploche, ktorá zaberá len približne pol kilometra štvorcového. Tento drobný štát, situovaný priamo v srdci Ríma, hlavného mesta Talianska, je domovom zbierok nevyčísliteľnej hodnoty. Nachádzajú sa tu pamiatky, ktoré patria medzi najvyhľadávanejšie na svete, ako je bazilika svätého Petra, Vatikánske múzeá či legendárna Sixtínska kaplnka. Navštíviť Rím bez toho, aby človek zavítal do poslednej absolútnej monarchie v Európe, je takmer nepredstaviteľné. Informuje idnes.cz.

Fiat Campagnola

Medzi vzácnymi exponátmi Vatikánu nájdete aj unikátne kúsky, akým je napríklad Fiat Campagnola. Tento automobil vstúpil do dejín tým, že v roku 1981 na Svätopeterskom námestí slúžil ako vozidlo pápeža Jána Pavla II., keď naňho došlo k pokusu o atentát. Táto historická udalosť pripomína nielen nebezpečenstvá, ktorým čelili pápeži, ale aj ich symbolickú úlohu vo svetových dejinách.

Od pokusu o atentát na pápeža Jána Pavla II. v roku 1981 sú papamobily pre väčšiu bezpečnosť vybavené pancierovaním a nepriestrelným sklom. Súčasný pápež František, známy svojím reformným prístupom a jednoduchosťou, tieto vozidlá kritizuje a s nadhľadom ich označuje za „konzervy pre sardinky.“ Napriek tomu, že bezpečnostné opatrenia sú dnes na najvyššej úrovni, František uprednostňuje osobnejší kontakt s veriacimi. Ako sám s humorom poznamenal, vo svojom veku už nemá veľa čo stratiť.

Tento jeho prístup odráža jeho úsilie byť bližšie k ľuďom a odbúrať bariéry medzi pápežom a veriacimi, čím získava veľkú popularitu, ale aj vyvoláva diskusie o jeho bezpečnosti.

Bazilika svätého Petra

História Vatikánu je navyše úzko spätá s veľkolepými architektonickými a umeleckými projektmi. Príkladom je bazilika svätého Petra, ktorej výstavba začala začiatkom 16. storočia na základe rozhodnutia pápeža Júlia II. Práve on zveril ambicióznu úlohu vytvoriť najhonosnejší chrám kresťanského sveta svojmu dvornému architektovi Donatovi Bramantemu. Táto monumentálna stavba sa stala jedným z najvýraznejších symbolov Vatikánu a kresťanstva vôbec.

Dnešná vatikánska bazilika svätého Petra, považovaná za jedno z najvýznamnejších diel renesančnej a barokovej architektúry, vznikala približne 150 rokov.

Po smrti Donata Bramanta, ktorý začal projekt, pokračovali na stavbe ďalší významní umelci, vrátane Raffaela, Michelangela a Berniniho. Každý z nich prispel svojím jedinečným talentom k vytvoreniu tejto majestátnej stavby, ktorá sa stala symbolom kresťanstva.

Chrám uchvacuje nielen svojou impozantnou exteriérovou kopulou, ktorú navrhol Michelangelo, ale predovšetkým bohatým interiérom. Návštevníci tu môžu obdivovať stovky sôch v nadživotnej veľkosti, medzi ktorými vyniká slávna Michelangelova Pieta – jediné dielo, ktoré umelec osobne signoval. Ďalším vrcholom interiéru je pápežský oltár, pod ktorým sa nachádza pôsobivý baldachýn od Berniniho, vysoký takmer 30 metrov.

Bazilika svätého Petra nie je len architektonickým skvostom, ale aj duchovným centrom, ktoré každoročne priťahuje milióny veriacich a obdivovateľov umenia z celého sveta. Je to miesto, kde sa snúbi história, viera a umenie v jedinečnej harmónii.

Vstup do baziliky svätého Petra vedie cez majestátne Svätopeterské námestie, ktoré je považované za jedno z najkrajších verejných priestranstiev na svete. Toto ikonické námestie každoročne na Boží hod vianočný zaplnia tisícky veriacich očakávajúcich pápežské požehnanie Urbi et Orbi, ktoré pápež prednáša z centrálnej lodžie baziliky.

Svätopeterské námestie je symbolickým centrom rímskokatolíckej cirkvi a jeho nezameniteľný vzhľad je dielom barokového majstra Giana Lorenza Berniniho. Architekt navrhol námestie ako monumentálny priestor, ktorý svojimi oválnymi kolonádami symbolizuje objímajúce ruky Cirkvi, vítajúce veriacich z celého sveta.

Námestie je nielen architektonickým skvostom, ale aj miestom významných cirkevných a kultúrnych udalostí, čím si právom zaslúži svoje výnimočné miesto v histórii a srdciach miliónov návštevníkov.

Svätopeterské námestie

Svätopeterské námestie má nezameniteľný tvar, ktorý z výšky pripomína roztvorenú náruč, symbolizujúcu vítanie veriacich. Jeho nádheru podčiarkujú dve veľkolepé polkruhové kolonády, tvorené takmer tromi stovkami travertínových stĺpov.

Nad nimi sa týči balustráda zdobená 140 sochami svätcov, ktoré dodávajú priestoru duchovný a umelecký rozmer.

Dominantou námestia je však staroveký egyptský obelisk, vysoký vyše 25 metrov, ktorý je svedkom tisícročí histórie. Tento obelisk bol do Ríma dopravený po mori na príkaz cisára Caligulu a dnes stojí uprostred námestia ako symbol kontinuity medzi minulosťou a prítomnosťou.

Námestie má kapacitu až 400-tisíc ľudí, čo z neho robí miesto schopné hostiť najväčšie zhromaždenia veriacich na svete. Jeho jedinečná architektúra a bohatá symbolika z neho robia jeden z najikonickejších priestorov v Ríme i celom kresťanskom svete.

Voľba pápeža

Voľba pápeža, známa ako konkláve, sa tradične koná v Sixtínskej kaplnke, ktorá sa nachádza v Apoštolskom paláci – oficiálnej rezidencii pápeža vo Vatikáne.

Počas tejto významnej udalosti je v kaplnke umiestnená kamienka s komínovou rúrou, z ktorej stúpa dym – čierny signalizuje neúspešné hlasovanie, zatiaľ čo biely oznamuje zvolenie nového pápeža. Atmosféra je napätá, keď dav na Svätopeterskom námestí očakáva rozhodnutie kolégia kardinálov.

Sixtínska kaplnka, postavená koncom 15. storočia z iniciatívy pápeža Sixta IV., má rozmery inšpirované Šalamúnovým chrámom v Jeruzaleme. Jej interiér zdobia diela renesančných majstrov, no najväčšiu pozornosť priťahujú fresky Michelangela Buonarrotiho. Počas piatich rokov vytvoril na strope ikonické výjavy zo Stvorenia Adama, doplnené ďalšími starozákonnými scénami, a neskôr venoval sedem rokov svojej kariéry maľbe monumentálneho Posledného súdu.

(Článok pokračuje na ďalšej strane)

1 2
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na[javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie