Keď sa František v roku 2013 stal pápežom, priniesol so sebou nielen zmenu v náboženskom vedení, ale sa koncentroval na hlboké spojenie s jedlami, ktoré ho formovali.
Aj keď formoval históriu, nikdy neopustil chute domova. Často hovoril o empanadas, pečive či čaji maté, ktorý pil denne a často mu ho darovali pútnici z Južnej Ameriky. Pripravuje sa z listov cezmíny paraguajskej, ktoré sa zalejú horúcou vodou.
Kritizoval konzumnú dobu
Empanadas, na ktoré si pápež často spomenul, mu pripomenuli detstvo, ako ich robil so svojou babičkou v Buenos Aires. Ide o akúsi pšeničnú kapsu plnenú mäsom.
Z pečiva mal v obľube „chipá“, ktorá sa podobá na donut, avšak je ochutená syrom, ďalej alfajor, čo je cukrovinka z múky, medu a orechov.
Pre mnohých mal František dar urobiť z osobného pocitu univerzálny. Snažil sa to pretaviť do bežného života, keď rozprával o hlade a potravinovej spravodlivosti, píše magazín Forbes.
Pravidelne nazýval plytvanie potravinami „hriechom“ a naliehal na svetových lídrov, aby prehodnotili potravinovú bezpečnosť nielen ako logistiku, ale aj ako morálnu povinnosť. Na Svetový deň chudobných sa nielen modlil, ale aj sedel pri obede a lámal chlieb so stovkami chudobných ľudí. Jeho odkaz bol jasný: jedlo nebolo luxusom – šlo o vec, ktorá by sa nikomu nemala odopierať.
Na týždennej audiencii v roku 2013 na Námestí svätého Petra, venovanej Svetovému dňu životného prostredia Organizácie Spojených národov, sa František vyjadril k tomu, čo nazýval „kultúrou odpadu“ poháňanou konzumom a nadmierou.
„Vyhadzovať jedlo je ako kradnúť zo stola chudobných a hladných,“ povedal. „Táto kultúra plytvania nás urobila necitlivými – dokonca aj voči plytvaniu a likvidácii jedla, čo je ešte opovrhnutiahodnejšie, keď mnohé rodiny na celom svete trpia hladom a podvýživou.“
Netúžil po vzácnych vínach
Voči súčasnej dobe si nebral servítku pred ústa. „Doba konzumu nás priviedla k tomu, že sme si zvykli na prebytok a každodenné plytvanie jedlom, ktorému už niekedy nedokážeme dať spravodlivú hodnotu.“
Aj keď František viedol cirkev z Ríma, jeho chuťové poháriky nikdy neopustili domovskú Argentínu. Chuť domova, jedlá, na ktorých sme vyrastali, sú viac než len preferencie.
Dokonca aj Vatikánska kuchárska kniha, ktorá obsahuje recepty viazané na jeho obľúbené jedlá, sa nesie v rovnakom duchu.
Netúžil po vzácnych vínach ani po komplikovaných večeriach na stretnutiach. Chcel si jednoducho sadnúť do rímskej pizzerie a pokojne sa najesť. Tento obraz vyčnieval z radu, pretože bol v rozpore s tým, čo očakávame od vyššie postavených.
A možno práve pre toto správanie ho ľudia milovali – nie preto, že odmietal pohodlie, ale preto, že ho preformuloval. Pre Františka pohodlie nepredstavovalo bohatstvo, ale napríklad čerstvý, teplý chlieb.
Z jedálneho lístka zostali zaskočení
Počas ciest po svete umožnili Františkovi ochutnať aj miestnu kuchyňu. Výnimkou nie je ani Slovensko, ktoré navštívil v roku 2021.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
