Pandémia covidu-19 dlhodobo poškodila mentálne schopnosti a pamäť ľudí starších ako päťdesiat rokov, uviedli vedci v britskej štúdii, ktorú zverejnili v odbornom časopise Lancet Healthy Longevity. Trend pozorovali aj u tých, ktorí sa chorobou nenakazili.
Po začiatku pandémie sa zrýchlilo zhoršovanie kognitívnych funkcií, teda schopnosti mozgu získavať a spracovávať informácie, píše portál ČT 24. Hlavnými dôvodmi podľa nich bol nárast osamelosti a depresií, pokles fyzickej aktivity a vyššia spotreba alkoholu, rovnako ako dopady samotného ochorenia.
Štúdiu vypracovali vedci z britskej Exeterskej univerzity a londýnskej King’s College. Projekt sledujúci schopnosti mozgu u 3124 ľudí v Británii začali v roku 2014 a plánovali sledovať ich vývoj počas dvadsiatich piatich rokov. Vplyvy pandémie porovnávali s výsledkami dosiahnutými pred rokom 2020, kedy sa začal šíriť nový typ koronaviru.
Podľa autorov je štúdia najrozsiahlejším výskumom svojho druhu. Spája podmienky panujúce v čase pandémie a zásadné zmeny životného štýlu vyvolané uzáverami a ďalšími obmedzeniami so zhoršovaním kognitívnych funkcií.
„Naše zistenia naznačujú, že lockdowny a ďalšie obmedzenia, ktoré sme zažili za pandémie, mali skutočný trvalý dopad na zdravie mozgu ľudí od 50 rokov vyššie, a to aj po skončení uzáver. To vyvoláva dôležitú otázku, či sú ľudia potenciálne vystavení vyššiemu riziku zhoršenia kognitívnych funkcií, ktoré môže viesť k demencii,“ uviedla vedúca štúdia na Exeterskej univerzite a odborníčka na demencii Anne Corbettová.
Zdravotný systém by teraz mal veľmi pozorne sledovať príznaky zhoršujúcich sa kognitívnych schopností a vedenie krajiny by v prípadnom plánovaní ďalších podobných opatrení malo brať tieto zmeny do úvahy, uviedla Corbettová.
Všetkým účastníkom štúdie bolo medzi päťdesiatimi a deväťdesiatimi rokmi a žili v Británii. Testy hodnotili krátkodobú pamäť účastníkov a ich schopnosť plniť zložité úlohy. Štúdia porovnávala výsledky z roku 2019 s dátami z prvého a druhého roku pandémie. Analýza ukázala, že miera poklesu kognitívnych funkcií sa v prvom roku pandémie zrýchlila a bola vyššia u osôb, ktoré vykazovali známky mierneho poklesu už pred vypuknutím pandémie.
Sami vedci priznávajú, že ich štúdia je pozorovacia, takže nemôže preukázať príčinu a následok. Napriek tomu ale stanovuje súvislosť medzi schopnosťami ľudí a pandémiou.
