V prenesenom význame je teda potrebné na výrobu paliva CO2, slnko a nejaký nový materiál, ktorý katalýzu umožní. „Dnes už sú technológie a sú plantáže, kde sa CO2 odoberá aj priamo zo vzduchu. Tie možnosti, ako CO2 získať, sú principiálne dve. Jedna je tá, že sa začne odoberať priamo v mieste, kde vzniká. Najčastejšie sú to uhoľné elektrárne a cementárne, tam sú obrovské emisie oxidu uhličitého. Takže priamo v tom mieste, kde vzniká, ho rovno lapáte, ukladáte a ďalej používate. Alebo sú už dnes obrovské plantáže v niektorých pilotných programoch, kde dokážu priamo zo vzduchu separovať oxid uhličitý a ten potom ďalej využiť.“
Aké palivo bude možné využiť?
Karlova univerzita spolu s vedkyňou Pavlou Eliášovou v rámci veľkého európskeho projektu momentálne pracuje na príprave solárnych palív, ktorými budú uhľovodíky a alkoholy, typu etanol, propanol, etylén. Ide o energeticky výhodnejšie palivá ako je napríklad palivo z vodíka. Vodík je oveľa náročnejší na prípravu, skladovanie a navyše je výbušný. Tím vedcov chce preto pripraviť náročnejšie uhľovodíky, ktoré bude možné využívať ako palivá. Ak by tieto výskumy naozaj uspeli, vzniklo by tak solárne palivo, ktoré by znamenalo výrazný posun v boji proti zmene klímy.
„Solárne palivo je naozaj iba oxid uhličitý. Ten, ktorý odoberiete z atmosféry, alebo z miesta zdroja emisií a potom ho premeníte na nejakom katalyzátore s pridaním vody. Takže CO2, voda, vhodný katalyzátor, slnečné žiarenie a rozbehnete reakciu. Keď sa na to pozrieme z globálu, najskôr odoberieme oxid uhličitý, my ho zabudujeme do nejakých služieb, do paliva, do nejakých chemikálií a potom ho znovu spálime. Čím opäť vyprodukujeme oxid uhličitý, ale celkovo sme vlastne nevyprodukovali žiadny navyše. Dokážeme ho znovu lapiť a znovu začleniť do toho procesu. Takže je to súčasť cirkulárnej stratégie,“ uvádza vedkyňa Eliášová.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
