„Predstavte si kognitívnu alebo frontálnu časť mozgu ako brzdu. Vysoko odolní jedinci mali skutočne účinné brzdy a menej hyperstresových reakcií,“ podotkla Churchová. Následne sa odborníci v rámci štúdie zamerali na mikróbiom a skúmali, čo všetko ovplyvňuje. U ľudí, ktorí boli voči stresu odolnejší, sa objavili dva hlavné vzorce: aktivita ich mikrobiómu súvisela so znížením zápalu a so zlepšením integrity črevnej bariéry.
Zistenie zodpovedá predchádzajúcemu výskumu, ktorý ukázal, že pacienti s rôznymi psychiatrickými stavmi majú inú rovnováhu črevných baktérií, ktorá zahŕňa viac prozápalových baktérií a menej tých s protizápalovými účinkami. „Črevná bariéra absorbuje živiny – bráni toxínom a patogénom preniknúť do krvného obehu. Keď sa táto bariéra stane ‚deravejšou‘, výsledný zápal pôsobí ako stresový signál mozgu, že všetko nie je v poriadku,“ vysvetlila Churchová.
Probiotická liečba stresu? Zatiaľ nie
Niektorí odborníci sa po publikovaní poslednej štúdie snažia výsledky zahrnúť do liečebných postupov s využitím najrôznejších diét, prebiotík a probiotík. Podľa Bastiaanssena však zložitosť mikrobiómov vyžaduje iný prístup, než aký sa obvykle používa pri vývoji liečiv, ktorý sa obvykle zameriava na nájdenie molekuly alebo lieku.
Podľa neho sa snaha kolegov z odboru rovná tomu, keď sa niekto snaží vypestovať les na púšti cez zasadenie niekoľkých semienok. „Je zrejmé, že to nebude fungovať,“ zdôraznil s tým, že chápanie mikrobiómov je ešte len na začiatku.
„Odhalili sme spojenie mikrobiómu, osi črevo-mozog. Máme skutočne spoľahlivé dôkazy. Ďalšou otázkou, ktorej teraz musíme porozumieť, je, ako presne to funguje,“ dodal. Podľa Fosterovej ide o otázku nasledujúceho desaťročia, než bude výskum mikrobiómov a jeho spojenie s mozgom zahrnuté do klinickej starostlivosti o pacientov. Verí, že jedného dňa by mohla vzniknúť „probiotická zmes, ktorá by mohla pomôcť zmierniť stres a zabrániť vzniku niektorých ochorení“.
