Telo si na teplotné šoky zvyká postupne, preto je potrebné otužovanie vykonávať dlhodobo a pravidelne. A nemusí byť spojené výlučne s pobytom v ľadovej vode. V súčasnosti sa uskutočňujú aj rôzne výstupy na pol tela v zasnežených zimných horách. Na popularite získava aj chôdza naboso v snehu. Moderní snowboardisti idú de facto v stopách filozofa Sokrata, ktorý sa podobne otužoval pred 2 500 rokmi.
Od rekordéra k sebe
A potom je tu takzvaný Ľadový muž, Holanďan Wim Hof. Ten upútal pozornosť verejnosti aj vedcov, keď zostal ponorený vo vani plnej ľadu hodinu a 53 minút bez akejkoľvek zmeny telesnej teploty. Vyšplhal sa aj na Kilimandžáro v šortkách alebo prešiel Namíbijskú púšť bez vody. V laboratórnych podmienkach dokázal, že dokáže ovplyvniť svoj nervový a imunitný systém prostredníctvom koncentrácie, meditácie a hlbokého dýchania prerušovaného zadržiavaním dychu.
Dnes jeho „učenie“ nasledujú tisíce ľudí na celom svete, a to nie vždy len preto, že chcú byť zdravší. Niektorí by len radi posunuli hranice svojej komfortnej zóny, iní to robia preto, že je to jednoducho moderné. Ale ako by povedal klasik, ak vám niečo nerobí radosť, nerobte to. Ak vám pri pomyslení na plávanie v ľadovej vode drkotajú zuby, choďte radšej do sauny. Má podobne priaznivé účinky na kardiovaskulárny systém.
Rovnako ako pri iných, často fyzicky náročnejších aktivitách, je otužovanie hlbokým zážitkom. Počiatočné utrpenie, ktoré sa v najlepšom prípade časom rozplynie s uvoľňovaním endorfínov, nahradí stav uvoľnenia a blaženosti. Zázrak? Nič také neexistuje, pokiaľ v niečo také neveríte.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
