Korčok, ktorý je bývalým diplomatom, v rokoch 2020 až 2022 pôsobil ako nominant vtedajšej vládnej SaS na čele ministerstva zahraničných vecí, sa na jar tohto roka neúspešne uchádzal o post prezidenta SR. Podporili ho pritom opozičné strany PS, SaS a KDH. V prvom kole volieb získal 42,5 percenta hlasov, v ktorom si pripísal víťazstvo. V druhom kole však už s takmer 1,25 miliónmi voličov (46,9 percenta) nestačil na protikandidáta Petra Pellegriniho, ktorý zvíťazil s 1,4 miliónmi hlasov (53,1 percenta).
Korčok po prezidentských voľbách uviedol, že bude premýšľať, ako využije podporu od voličov. Svoje plány chcel oznámiť po voľbách do Európskeho parlamentu no po atentáte na Roberta Fica, ktorý sa odohral 15. mája v Handlovej, svoje plány prehodnotil a povedal, že bude pravdepodobne potrebovať viac času. Vyjadril sa, že ho nenecháva chladným, v akom stave sa Slovensko nachádza. „Ale najhoršia je smrť z oplašenia. Nič sa nestane, keď ja sám autenticky zadefinujem svoju rolu. Pochopiteľne, keď ide o vnútornú politiku a človek má niečo ovplyvniť, bude to v straníckom spektre.“ To, či už dostal a či zvažuje ponuky od politických strán vstúpiť do niektorých z ich radov, zatiaľ neprezradil.
Ivan Korčok dokázal svojimi postojmi a politikou zjednotiť slovenskú opozíciu v čase pred prezidentskými voľbami, aj v súvislosti s nespokojnosťou s konaním vlády, kedy mu vyjadrili podporu opozičné liberálne Progresívne Slovensko a Sloboda a solidarita, ale aj konzervatívne Kresťansko-demokratické hnutie. Hnutie Slovensko pod vedením Igora Matoviča postavilo v prvom kole vlastného kandidáta, ktorého predstavoval práve predseda hnutia. Ten však v prvom kole prepadol len s približne 2% hlasov.
