Pri príležitosti osemdesiateho výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau sa v pondelok v Poľsku zhromaždili svetoví lídri z viac ako 60 krajín vrátane slovenského prezidenta Petra Pellegriniho, osoby, ktoré prežili holokaust, a predstavitelia niekoľkých medzinárodných organizácií. TASR o tom píše podľa správ agentúr PAP a AFP.
Hlavná spomienková slávnosť sa konala pred vstupnou bránou do niekdajšieho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau neďaleko Osvienčimu v južnom Poľsku. Na slávnosti sa zúčastnilo približne 3000 ľudí, ktorých privítal žijúci niekdajší väzeň Marian Turski. Vo svojom prejave pripomenul, že väčšina väzňov sa nedožila obdobia, keď by o svojich zážitkoch mohla rozprávať. „Preto si myslím, že naše myšlienky by mali smerovať k drvivej väčšine, k miliónom obetí, ktoré nám nikdy nepovedia, čo prežili, čo cítili, pretože ich životy si vyžiadal holokaust,“ povedal Turski.
Celkovo v pondelok navštívilo Auschwitz-Birkenau 50 osôb, ktoré tábor prežili. Štyria z nich počas udalosti predniesli príhovory, v ktorých odsúdili súčasný globálny nárast antisemitizmu. Turski varoval, že nenávisť a predsudky voči iným národnostiam a etnickým skupinám vždy viedli ku krviprelievaniu. Zároveň ale uviedol Nemecko, Francúzsko, Poľsko a Litvu ako príklady krajín s bezkonfliktným spolužitím rôznych skupín ľudí a ocenil ich schopnosť prijímať kompromisy pre „mierový, bezpečný život pre… budúce generácie“.
Lídri z celého sveta
Medzi zúčastnenými svetovými lídrami boli aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, britský kráľ Karol III. či francúzsky prezident Emmanuel Macron. Organizátori spomienkovej slávnosti sa však rozhodli do programu nezačleniť prejavy politických predstaviteľov. Koncentračný tábor v Osvienčime postavili Nemci v roku 1940 pôvodne so zámerom väzniť Poliakov. Neskôr sa stal hlavným miestom masového zabíjania Židov a počas druhej svetovej vojny v ňom umrelo viac ako 1,1 milióna ľudí – Židov, Poliakov, Rómov, ale aj sovietskych vojnových zajatcov. Tábor oslobodili vojaci Červenej armády 27. januára 1945. Tento deň vyhlásila Organizácia Spojených národov za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Zelenskyj v Krakove schválil exhumáciu obetí volynského masakru
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil Poľsku dodatočný súhlas na exhumáciu desaťtisícov obetí tzv. volynského masakru, uviedol v pondelok predseda dolnej komory poľského parlamentu (Sejmu) Szymon Holownia. Ukrajina vydala oficiálne schválenie exhumácie obetí už pred niekoľkými týždňami. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.
„(Zelenskyj) ma uistil, že rozhodnutie ‚dať nám zelenú‘ je konečné,“ povedal Holownia po stretnutí s ukrajinským prezidentom v poľskom meste Krakov na juhu krajiny. Podľa poľského politika Kyjev pracuje na urýchlení procesu exhumácie, na ktorú Varšava čakala celé desaťročia.
K masovej vražde približne 100.000 Poliakov i príslušníkov iných národností došlo v rokoch 1943–44 v oblasti Volyň. Spáchali ju príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). Oblasť patrila pred druhou svetovou vojnou Poľsku, v súčasnosti je však súčasťou ukrajinského územia. „Samozrejme, že sme hovorili aj o našej histórii, a môj postoj k tejto otázke je veľmi jasný… je to pre nás zásadná otázka,“ povedal Holownia po stretnutí médiami. Podľa politika chce Poľsko vedieť, kde sú obete pochované, a tiež chce mať možnosť „zapáliť sviečky na ich náhrobkoch“.
Holownia sa zároveň vyjadril aj k povojnovej obnove Ukrajiny. „Poľsko musí byť v tomto procese veľmi aktívne… jednoducho tam musíme byť,“ zdôraznil. Počas rokovaní v Krakove sa diskutovalo tiež o podpore vojnového úsilia Ukrajiny vzhľadom na to, že americký prezident Donald Trump v uplynulých dňoch schválil pozastavenie takmer celej zahraničnej pomoci. Predseda Sejmu uviedol, že ak Washington ukončí pomoc, Kyjev a Varšava spustia nové spoločné projekty týkajúce sa obchodu a charity.
