Výskumníci sa pýtali viac ako tisíc chovateľov psov a zistili, že osemdesiat percent týchto domácich zvierat sleduje televíziu spoločne s majiteľmi. Najzapálenejšími divákmi sú podľa tohto prieskumu psy čistokrvných plemien, najmä labradory.
Štúdiu vykonali vedci z University of Wisconsin-Madison v USA. Podľa Freyi Mowatovej, odbornej asistentky na katedre oftalmológie a vizuálnych vied a oddelení chirurgických vied Fakulty veterinárnej medicíny, to bolo súčasťou dlhšieho výskumu sledujúceho zároveň aj vývoj zraku psov, čo je oblasť, ktorá zatiaľ chýbala.
V mozaike zistenia bolo zaujímavé, že niektorí psi trpezlivo sledovali aj celovečerné filmy a tiež milovali hudobné predstavenia. Labradory však celkom jasne dávali prednosť snímkam o iných psoch.
Ďalší v rebríčku sa umiestnili kreslené seriály, programy o mačkách, zato psom sa príliš nepáčili športové prenosy ako zimné športy či krasokorčuľovanie. Tri štvrtiny majiteľov psov uviedlo, že psy sledujú televíziu minimálne raz denne, priemerná dĺžka sledovania sa pohybovala okolo dvadsiatich minút.
Našli sa však prípady, keď sa psy vydržali pozerať na celý celovečerný film, a navyše sa aktívne zapájali do deja. A výskum zistil, že pes často bežal k televízii už potom, čo počul zvučku, keď už tušil, že uvidí svoju obľúbenú reláciu.
Rovnaká skupina vedcov sa už predtým pokúšala zistiť, aké programy psy majú najradšej, a dospela k zisteniu, že najobľúbenejším seriálom je pre nich Scooby-Doo. Obľúbené však boli aj automobilové preteky, futbal a všeobecne kreslené seriály.
Kľúčovú úlohu pri nich hral vek a zrak. To vedcov postrčilo, aby sa sústredili aj na to, ako psy vnímajú obrazové vnemy, ktoré vidia na obrazovke, vzdialene to porovnali so spôsobmi vnímania staršej ľudskej populácie.
Predpokladali, že videá majú potenciál udržať pozornosť psa dostatočne dlho na to, aby zhodnotili vizuálne funkcie, ale nevedeli, aký typ obsahu je pre psov najpútavejší a najpríťažlivejší. „Vieme, že zlé videnie negatívne ovplyvňuje kvalitu života starších ľudí, ale vplyv starnutia a zmien zraku u psov je z veľkej časti neznámy, pretože to nemôžeme presne posúdiť,“ povedala Freya Mowatová, hlavná autorka štúdie.
