Októbrový prieskum preferencií politických strán prináša zaujímavý výsledok, ktorý je do značnej miery ovplyvnený zvyšovaním daní a konsolidáciou verejných financií. Pokles preto zaznamenal vládny Smer, ktorý by aktuálne uhral so svojim najväčším vyzývateľom Progresívnym Slovenskom vyrovnaný súboj.
Online volebný model agentúry NMS Market Research z prvej polovice októbra ukázal zatiaľ najväčší pokles podpory strany Smer od volieb 2023 so skóre 20,5 percent hlasov, čo oproti volebnému septembru 2023 znamenal pokles o 3,4 percentuálnych bodov. Prieskum nálad voličov skúmala agentúra už po prijatí vládnej konsolidácie, ktoré z priemernej rodinnej kasy vytiahne okolo 270 eur ročne. Ďalšie náklady rodiny pocítia zdražením tovarov a služieb, píše denník SME.
Rovnaký trend zaznamenala aj agentúra AKO. V telefonickom prieskume pre televíziu Joj medzi 8. a 17. októbrom namerali Smeru-SD 21,3%. V porovnaní so septembrovým prieskumom, kde Smer podporovalo 22,8 percenta opýtaných, to znamená pokles o 1,5 percentuálneho bodu. Aj keď sa Fico vinu za zvýšenie DPH z 20 na 23 percent, zrušenie rodičovských dôchodkov či krátenie daňového bonusu na dieťa snažil zhodiť na predošlé vlády a opozíciu, spravidla vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, ich riešenia odmietal ako nekompetentné. Napokon však svojim voličom tvrdil, že s konsolidáciou súhlasí aj opozícia.
Premiér v posledných dňoch stále častejšie hovorí o možnosti trestnoprávnej zodpovednosti pre bývalých vládnych politikov za „rozvrat verejných financií, na ktorých opravu sa dnes všetci podieľame“. Na tento apel v pondelok nadviazal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý oznámil vznik vyšetrovacieho tímu pre otázky súvisiace s covidom. Tento tím sa má zamerať na „všetky podozrenia z nezákonného nakladania s verejnými financiami, korupcie a prepojení firiem s politikmi, ktorí rozhodovali o smerovaní verejných financií“.
Aktuálna koalícia by nevznikla
Podľa prieskumu AKO nie je možné určiť víťaza volieb, pretože strany Smer a Progresívne Slovensko majú identickú podporu vo výške 21,3 percenta. Strana Michala Šimečku, ktorá je lídrom opozície a hlavným rivalom Smeru, upozorňuje na vládnu konsolidáciu s heslom „Ficova drahota“. Poukazuje na to, že vláda plánuje získať dodatočné 2,7 miliardy eur, pričom iba približne 10 percent tejto sumy má pochádzať z úspor v štátnom aparáte, zatiaľ čo väčšina financií bude získaná zvyšovaním daní.
Ak by voľby dopadli podľa prieskumu, bolo by ťažké zostaviť vládnu väčšinu bez tretej najsilnejšej strany, ktorou je Hlas s podporou 15 percent voličov. Hlas mal rovnakú pozíciu aj po parlamentných voľbách v roku 2023.
Štvrtú priečku v prieskume obsadila Republika, ktorá získala 6,8 percenta podpory. Hnutie si dlhodobo zvyšuje popularitu a v porovnaní so septembrom získalo o 1,2 percenta viac hlasov. Nad hranicou zvoliteľnosti piatich percent by sa do parlamentu dostali ešte dve strany – SaS s 6,5 percentami a KDH so 6,2 percentami podpory.
Do parlamentu by teda vstúpilo šesť politických strán. Agentúra AKO merala podporu hnutia Slovensko ako volebnú koalíciu so stranami Kresťanská únia a Za ľudí, pričom táto koalícia by získala 5,9 percenta, čo by nestačilo na vstup do parlamentu, keďže pre trojkoalície platí prah zvoliteľnosti 7 percent. Ak by Slovensko kandidovalo samostatne alebo prijalo politikov z partnerských strán, mohlo by byť siedmou stranou v parlamente.
Koaličná SNS by s 4,8 percentami zostala mimo parlamentu, rovnako ako Demokrati s 4,7 percentami. Strana Aliancia má podporu len 3,4 percenta voličov.
PS by muselo osloviť Šutaja Eštoka
Prípadná koalícia Smeru, Hlasu a Republiky by závisela od rozhodnutia predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka. Keď strane ešte šéfoval Peter Pellegrini, Hlas spoluprácu s extrémistickou Republikou odmietal. Druhou alternatívou by bola koalícia PS, SaS a Hlasu, ktorá by v parlamente získala 83 kresiel. Ak by sa k nim pridalo ešte aj KDH, vládna koalícia zostavená zo štyroch strán by v takom prípade disponovala ústavnou väčšinou s 95 hlasmi.
