„Náš výskum prináša prvú mapu jedného z hlavných starovekých ramien Nílu v takom veľkom meradle a spája ho s najväčšími pyramídovými poľami Egypta,“ dodáva vedúca štúdie publikovanej na portáli nature.com.
Kam mohlo zmiznúť rameno Nílu?
Autori štúdie predpokladajú, že toto rameno postupne zanikalo kvôli veľkému suchu, ktoré zasiahlo Egypt približne pred 4200 rokmi. To viedlo k silnejšej erózii a vietor potom hromadil a hnal prach tak, že stále silnejšie zanášal koryto tejto vetvy.
„Identifikovali sme úseky hlavnej zaniknutej nílskej vetvy, ktorú sme pomenovali Ahramatská vetva, prebiehajúca na úpätí Západnej púštnej plošiny, kde leží väčšina pyramíd,“ popísali výskumníci. Rameno viedlo k miestu, kde stoja asi tridsiatka známych pyramíd, je teda zjavné, ako bola voda v ňom využívaná.
Dôkazy o tomto napojení sú známe už z minulosti. „Mnoho pyramíd, ktoré pochádzajú zo Starej a Strednej ríše, má hrádze, ktoré vedú k tomuto ramenu a sú zakončené údolnými chrámami, ktoré pozdĺž neho mohli v minulosti fungovať ako riečne prístavy,“ uvádza štúdia. „Domnievame sa, že Ahramatská vetva hrala úlohu pri stavbe pamiatok a že bola súčasne aktívna a slúžila ako dopravná vodná cesta pre robotníkov a stavebný materiál na miesta pyramíd,“ zakončujú egyptológovia.
