Už na základnej škole vidia deti v učebných obrázkoch, ako sa stavali pyramídy: Bloky obrích kvádrov sa tam prevážali na lodiach po Níle, čo ušetrilo väčšinu práce. Lenže tí zvedavejší žiaci sa pozrú do mapy a zistia, že Níl okolo pyramíd vôbec netečie. Archeológovia sa na základe nových objavov domnievajú, že možno odhalili tajomstvo jedného z divov sveta. Tvrdia, že prišli na to, ako mohli starovekí Egypťania tak ľahko postaviť pyramídy, informuje portál ČT 24.
Tie najslávnejšie štvorboké ihlany ležia viac ako desať kilometrov od brehov posvätnej rieky – v pustom a nehostinnom pruhu púšte. Transport kvádrov tam nedával vôbec zmysel. Vedci doteraz pracovali s hypotézou, že Níl mohol v minulosti tiecť inokedy – a teraz pre ňu našli dôkazy. Tie najsilnejšie možné, podarilo sa im totiž objaviť stratené a zabudnuté rameno Nílu.
Nové nálezy ukazujú, že toto asi 64 kilometrov dlhé rameno slúžilo asi tisíce rokov na dopravu stavebných kameňov, z ktorých sa potom vztyčovali pyramídy. „Veľa z nás, ktorí sa zaujímame o staroveký Egypt, si uvedomujeme, že Egypťania museli na stavbu svojich obrovských pamiatok, ako sú pyramídy a údolné chrámy, využívať vodnú cestu. Ale nikto si nebol istý polohou, tvarom, veľkosťou ani blízkosťou tejto vodnej cesty, ktorá musela viesť k miestu, kde pyramídy stoja,“ uviedla Eman Ghoneimová z Univerzity Severnej Karolíny vo Wilmingtone v USA.
Práve ona v spolupráci so svojimi doktorandami túto tepnu našla. Podarilo sa jej to vďaka detailnému štúdiu satelitných snímok, na ktorých po stratenej časti Nílu pátrali. Našli na nich stopy, ktoré by mohli zodpovedať štruktúre takéhoto javu, ale to ešte ako dôkaz nestačilo. Ďalšia časť výskumu prebiehala priamo v Egypte, kde vedci vykonali geofyzikálny prieskum a analýzu jadier usadenín, aby potvrdili, že ide naozaj o sedimenty pochádzajúce z riek a že sa nachádzajú na mieste, kde namiesto pevnej krajiny bola v minulosti voda.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
