Počas pyrolýzy sa materiál zahrieva na vysokú teplotu, v tomto prípade na 350 až 500 stupňov Celzia. Molekuly materiálu sa rozložia na menšie stavebné prvky, stabilizujú sa a prestanú uvoľňovať chemické prvky, ktoré predtým betón oslabovali. Takto vzniká materiál, ktorí výskumníci nazvali biouhlie.
Tím výskumníkov zistil, že najvyššiu pevnosť betónu v tlaku dosiahnu, ak nahradia 15 percent piesku biouhlím tepelne ošetreným pri teplote 350 stupňov Celzia. Vedci teraz skúmajú ďalšie vlastnosti takto pripraveného betónu, napríklad jeho dlhodobú odolnosť, vsiakavosť vody či elektrický odpor.
Kávové usadeniny však nie sú jedinou prísadou do betónu, ktorá môže pôsobiť exoticky. Už starovekí Rimania totiž do betónu pridávali vápenec a sopečný popol, aby vylepšili najmä jeho odolnosť proti morskej vode. Vedcom sa podarilo zistiť, že takto pripravený betón pri kontakte s morskou vodou dokonca zvyšuje svoju pevnosť. Dôkazom sú starorímske vlnolamy a móla staré niekoľko tisícročí, ktoré sa zachovali v prekvapivo dobrom stave.
Vedci veria, že tieto objavy by mohli svetu priniesť ekologickejšie stavebné materiály šetrnejšie k životnému prostrediu.
