„Dokonca aj zvuk ženského hlasu na verejnosti sa teraz zdá byť považovaný za morálne porušenie,“ uviedla. „Po desaťročiach vojny a uprostred ničivej humanitárnej krízy si afganský ľud zaslúži oveľa viac, než čeliť vyhrážaniu alebo byť uväznený za menšie priestupky,“ dodala. Zároveň kritizovala potenciálny vplyv zákonov na afganskú spoločnosť.
Misia OSN v súčasnosti študuje novo ratifikované zákony a posudzuje ich dôsledky pre afganské obyvateľstvo, ako aj ich potenciálny vplyv na OSN a ďalšie humanitárne operácie v regióne.
Obmedzenia Talibanu voči ženám a slobode prejavu vyvolali ostrú kritiku aj zo strany ľudsko-právnych skupín a mnohých zahraničných vlád. Západ na čele s Washingtonom uviedol, že cesta k formálnemu uznaniu Talibanu je do značnej miery pozastavená, kým nezmení prístup ku právam žien a neotvoria stredné školy pre dievčatá.
Taliban naopak tvrdí, že rešpektuje práva žien v súlade s ich výkladom islamského práva a miestnych zvykov. Podotýka tiež, že ide o vnútorné záležitosti, ktoré by sa mali riešiť na miestnej úrovni a nie medzinárodne.
