Aby sa pokúsil nájsť odpoveď, jeho tím použil model inervovaných svalových buniek – a model svalových buniek bez nervovej siete.
Experiment ukázal, že inervované svaly produkujú oveľa viac látok, ktoré podporujú funkciu mozgu, napomáhajú komunikácii, prenosu, spojeniam medzi mozgovými bunkami. Svaly, ktorým chýbali nervy, čo predstavovalo napríklad svaly starých ľudí, vylučovali menej týchto látok.
Aby výskumný tím naznačil, aký účinok môže mať cvičenie, potom ho simuloval, pričom obom modelom poskytol stimuláciu špecifickým neurotransmiterom. Bola to vlastne laboratórna forma cvičenia. Produkcia biochemických látok, ktoré mozog preosieval, sa pri simulovanom tréningu zvýšila.
Experiment tak preukázal, že cvičenie umožňuje svalom udržiavať nervové spojenia, ktoré sú potrebné na to, aby svaly následne pomáhali mozgu.
„Pravidelnými kontrakciami svaly nielenže produkujú látky, ktoré sú prospešné pre mozog, ale tiež pomáhajú udržiavať inerváciu,“ povedal Kong pre Medical News Today. V tlačovej správe k svojej štúdii zdôrazňuje, že cvičenie vytvára pevnejšie rozhranie medzi nervom a svalom. „Na cvičenie by sme sa teda nemali pozerať len cez to, že zvyšuje svalovú hmotu a silu. Treba brať do úvahy aj to, že posilňuje spojenie medzi nervami a svalmi,“ zdôrazňuje.
Pretože čím silnejšie je toto spojenie, tým viac môžu svaly podporovať funkciu mozgu. „Naše jednotlivé orgány spolu komunikujú: Mozog hovorí nervom, aby stimulovali svaly. A svaly produkujú molekuly, ktoré sú prospešné pre funkciu mozgu,“ vysvetľuje.
