V roku 2009 spolu so svojou dcérou Kasiou Adamikovou nakrútila v poľsko-slovenskej koprodukcii film Jánošík – Pravdivá história. Tretiu oscarovú nomináciu dosiahla Hollandová za vojnovú drámu V temnote (2011). Dvanásť Českých levov dostal jej televízny projekt o Janovi Palachovi Horiaci ker (2013).
Román poľskej autorky Olgy Tokarczukovej Cez kosti mŕtvych previedla do rovnomennej filmovej podoby spolu so svojou dcérou v roku 2017 a o dva roky neskôr nakrútila životopisnú drámu Pan Jones. Piatimi Českými levmi ocenili Hollandovej životopisný film Šarlatán, v ktorom sa po boku českého herca Ivana Trojana predstavil slovenský herec Juraj Loj.
V Poľsku na jeseň 2023 vyvolal rozruch jej zatiaľ posledný film Hranica. Snímka zachytáva dramatický príbeh o ľudskom utrpení v pohraničných lesoch a močiaroch medzi Bieloruskom a Poľskom, keď medzi jej fiktívne postavy patria migranti z Blízkeho východu.
Film kritizovali a odsudzovali vtedajší vládni politici na čele s lídrom strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawom Kaczynskím, podľa ktorého vyobrazila poľskú pohraničnú stráž, vojakov a policajtov „hanebným spôsobom“. Nenávistné útoky proti režisérke a jej filmu sa napokon natoľko vystupňovali, že si musela najať telesnú stráž, aby ju chránila 24 hodín denne.
Hranicu uviedli filmové festivaly v Toronte, Aténach, vo Vancouveri, v Zürichu, New Yorku či Chicagu. Na svojom konte má niekoľko nominácií a cien.
Na 80. ročníku Medzinárodného festivalu kinematografického umenia v Benátkach získal film Zvláštnu cenu poroty. Rovnako zvláštnu cenu – Fuoricampo si Agnieszka Hollandová prevzala vo Vatikáne počas festivalu Tertio Millennio Film Fest. Je to jediný filmový festival na svete, ktorý vznikol na žiadosť pápeža (Karola Wojtylu), a ktorý sa organizuje spoločne so Svätou stolicou.
