Podľa príkladu Chorvátska sa k bojkotu potravinových cien pripojila aj ďalšia krajina z Balkánu. V Bosne a Hercegovine, kde mnohí obyvatelia zápasia s ťažkosťami každodenného života a prudkým zdražovaním, vyhlásili dvojdňový bojkot obchodov.
Miestni ľudia tvrdia, že už nemajú inú možnosť ako žiť zo dňa na deň, pričom si môžu dovoliť len tie najzákladnejšie potraviny, uviedla tn.cz. „My mladí prežívame viac než že žijeme. Keďže je nedostatok pracovných príležitostí, je čoraz ťažšie vyjsť s obmedzenými financiami. Už to nemôže byť horšie – musíme sa postaviť, či už sme mladí, starí, zamestnaní alebo nezamestnaní,“ povedal Ramo Tučić.
Podobne ako v Chorvátsku majú obyvatelia pocit, že obchodné reťazce zneužívajú situáciu a umelo nafukujú ceny. Nielen spotrebitelia, ale aj výrobcovia si začali všímať, že reťazce od nich nakupujú tovar za pôvodne dohodnuté ceny ešte pred samotným zdražovaním. Miestne Združenie ochrany spotrebiteľov pritom upozorňuje aj na to, že obchody znižujú aj hmotnosť produktov – kilogramové balenie kávy sa napríklad zmenilo na balenie vážiace iba 907 gramov.
Ďalším problémom, ktorý obyvateľov rozčúlil, bolo zavedenie nulovej dane na niektoré výrobky v rámci Republiky srbskej, jednej z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny, čo nadobudlo účinnosť od 3. marca. Minister hospodárskej Republiky srbskej Denis Šulić vysvetlil, že táto daňová úľava sa vzťahuje najmä na produkty domácich výrobcov a bežný spotrebný tovar. Obyvatelia preto plánujú vytvoriť tlak na vládu s cieľom dosiahnuť zníženie cien potravín.
K tejto iniciatíve sa pripojili aj Srbsko, Severná Macedónia a Kosovo. V Chorvátsku sa plánuje, aby sa pôvodne krátkodobý bojkot rozšíril na sedem dní, čo má prinútiť obchodné reťazce konať. „Obchodné reťazce nás stále klamú a berú nám všetky naše tvrdo zarobené peniaze. Napríklad jeden z reťazcov najprv zvýšil cenu produktu o 60 % a potom oznámil zníženie cien na 250 položkách,“ uviedol Josip Kelemen, poradca spotrebiteľskej platformy pre Sarajevo Times. V Chorvátsku už bojkot supermarketov viedol k poklesu tržieb až o 44 %, čo podnietilo vládu k rozšíreniu zoznamu regulovaných potravín z 30 na 70 položiek. Obchodníci budú nútení ponúkať aspoň jednu značku daného produktu za regulovanú cenu a tieto výrobky umiestniť do vyhradených sekcií.
