Keďže telo látku absorbuje v malých dávkach, na terapeutické účinky samotnej stravy by bolo potrebné obrovské množstvo.
Vedcom sa podarilo objaviť nezvyčajné liečivé schopnosti látky, ktorú nájdeme v bežných potravinách a možno ich aj nevedomky obchádzame.
Ako píše portál neurosciencenews.com, v keli, bobuľovom ovocí či endívii (čakanka) je prítomná látka kaempferol, ktorá môže pomôcť ľuďom chrániť nervové bunky a dokonca je sľubnou metódou na liečbu závažných chorôb ako amyotrofická laterálna skleróza (ALS) či demencia.
Do tkanív sa dostáva malé množstvo
So zisteniami sa podelili vedci z Univerzity v Missouri. „Je vzrušujúce objaviť prirodzene sa vyskytujúcu zlúčeninu, ktorá môže pomôcť ľuďom trpiacim ALS alebo demenciou,“ povedala Smita Saxena, profesorka fyzikálnej medicíny a rehabilitácie na Lekárskej fakulte a vedúca autorka štúdie.
Keďže telo látku kaempferol absorbuje v malých dávkach, na terapeutické účinky samotnej stravy by bolo potrebné obrovské množstvo.
„Zistili sme, že táto zlúčenina má silný vplyv na udržanie motorickej a svalovej funkcie a zníženie svalovej atrofie,“ dodáva.
Ozrejmili, že pacient trpiaci na ALS by na ideálny prísun zlúčeniny musel zjesť okolo 4-5 kíl kelu denne. „Z tohto dôvodu sa do našich tkanív dostane len malé množstvo, čo obmedzuje jeho účinnosť. Musíme nájsť spôsoby, ako zvýšiť dávku kaempferolu alebo ho upraviť tak, aby sa ľahšie vstrebal do krvného obehu.“
Výskumníci overili kaempferol na nervových bunkách ľudí s ochorením ALS, ktoré pestujú v laboratóriu. Vo výsledku odhalili, že látka jednak zlepšila celkovú činnosť buniek, ale spomalila aj ich poškodzovanie. Takýto účinok predstavuje prelom v liečbe ochorení, ktoré zapríčiňujú odumieranie nervových buniek.
„Verím, že toto je jedna z prvých zlúčenín schopných zacieliť súčasne na endoplazmatické retikulum aj mitochondrie,“ povedala Saxena. „Interakciou s oboma týmito zložkami v nervových bunkách má potenciál vyvolať silný neuroprotektívny účinok.“
Zvýšenie priaznivého účinku
Vedci dodávajú, že kaempferol funguje tak, že sa zameriava na kľúčovú dráhu, ktorá pomáha kontrolovať produkciu energie a manažment bielkovín – dve funkcie, ktoré sú u jedincov s ALS narušené.
Ďalšou prekážkou je, ako dostať zlúčeninu do mozgu. Hematoencefalická bariéra je tesne uzavretá vrstva buniek, ktorá blokuje škodlivé látky a taktiež sťažuje prechod väčších molekúl, ako je kaempferol.
Saxenin tím v budove Roy Blunt NextGen Precision Health sa zameral na vývoj nanočastíc na báze lipidov (malých guľovitých častíc vyrobených z tukov, ktoré sa bežne používajú pri dodávaní liekov), aby účinnejšie dodávali zlúčeninu do mozgu a nervového systému.
„Myšlienkou je zapuzdrenie kaempferolu do nanočastíc na báze lipidov, ktoré sú ľahko absorbované neurónmi,“ vysvetlila Saxena. „To by sa zameralo na kaempferol na neuróny, aby sa výrazne zvýšil jeho priaznivý účinok.“
Napriek svojim výzvam zostáva kaempferol sľubným kandidátom na liečbu ALS, najmä preto, že funguje aj po nástupe symptómov. Ukazuje tiež potenciál pre ďalšie neurodegeneratívne ochorenia vrátane Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby.
Tím v súčasnosti generuje nanočastice s nádejou, že ich otestuje do konca roka.
