„Hlavná možnosť liečby tohto nádoru je operácia. Problém je, že s použitím súčasných postupov je ťažké presne stanoviť hranicu medzi nádorovým a zdravým tkanivom. Môže sa preto stať, že pri operácii nie je nádor odstránený úplne a v mozgu zostanú zvyšky chorého tkaniva,“ upozornil Petr Bušek z Ústavu biochémie a experimentálnej onkológie 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej pre portál. Práve on bol jedným z vedcov, ktorí sa na výskume podieľali.
Vysvetlil, že ich výskum sa sústredí na látky, ktoré umožnia lepšie vizualizovať mozgový nádor. „Ide o cielené molekulárne ‚sondy‘, ktoré sa špecificky aktivujú práve v nádorovom tkanive glioblastómu. Tieto látky je možné prirovnať k jasným ,navigačným značkám‘, ktoré chirurgom umožňujú presnejšie odstránenie nádoru,“ ozrejmil Bušek.
K aktivácii tzv. molekulárne cielenej sondy dochádza účinkovaním konkrétnych enzýmov v príslušnom nádorovom mikroprostredí. Táto sonda nesie označenie 6QC-ICQ.
Vedúci českej výskumnej skupiny a riaditeľ NÚVR Aleksi Šedo dodáva, že samotný nádor sa neskladá len z nádorových buniek.
„Je v ňom navyše prítomné množstvo rôznych molekúl, ktorými bunky komunikujú medzi sebou. A my sme z predchádzajúcich prác zistili, že v mozgových nádoroch sú aj enzýmy, ktoré je možné využiť na špecifickú aktiváciu molekúl, ktoré pripravili na mieru naši americkí kolegovia tak, aby sa ‚rozsvietili‘ len tam, kde majú,“ popísal Šedo výskum daný výskum.
Zástupcovia NÚVR sa usilujú aj o prenos do klinickej praxe. „Chystáme sa diskutovať s výrobcami operačnej techniky o vytvorení prístroja s takými parametrami, ktoré umožnia ešte lepšie zobrazenie nádorov s pomocou týchto našich molekulárnych sond,“ poznamenal Šedo.
Na záver dodal, že v medicínskom výskume je bežné, že cesta od prvotnej myšlienky až k samotnej aplikácii u pacienta trvá roky.
