Záujem mladých ľudí o tradičné veľkonočné zvyky postupne upadá, najmä v mestách. Kým kedysi boli bežnou súčasťou sviatočného obdobia, dnes sa dodržiavajú už len sporadicky – a často skôr zo symbolickej povinnosti. Etnologička Katarína Nádaská pre portál tvnoviny.sk poukázala na historické korene týchto obyčají a zdôraznila, že by nemali upadnúť do zabudnutia.
Pretrvávanie predkresťanských tradícií
Aj po príchode kresťanstva si Slovensko v určitej miere zachovalo prvky predkresťanských rituálov. Patrí medzi ne napríklad vynášanie Moreny, tradičná šibačka či oblievačka. Tieto zvyky bývali súčasťou osláv príchodu jari a obnovy života.
Podľa etnologičky je jedinečné, že sa tieto tradície, hoci s rôznymi obmenami, zachovali až dodnes. Zdôraznila, že by bolo škoda, keby vymizli úplne, pretože predstavujú hodnotné kultúrne dedičstvo.
Morena ako symbol odchádzajúcej zimy
Jedným z predveľkonočných zvykov bolo vynášanie Moreny, ktoré sa konalo približne dva týždne pred sviatkami, počas tzv. smrtnej nedele. Morena predstavovala zosobnenie zimy – obdobia, ktoré bolo kedysi spájané s temnotou, chorobami a nedostatkom. Ľudia verili, že týmto rituálom privolajú skorší príchod jari.
Dievčatá vtedy zhotovili figurínu zo slamy, obliekli ju do starých šiat a za spevu piesní ju v sprievode niesli cez dedinu. Na konci ju hodili do potoka – a často ju chlapci ešte aj zapálili. Nádaská poukázala na to, že tento zvyk pretrval aj po zavedení kresťanstva, hoci neskôr na čas zanikol a znovu ho oživili folklórne súbory.
O týždeň neskôr, na Kvetnú nedeľu, sa dievčatá vybrali dedinou s ozdobenými zelenými vetvičkami. Tancovali špeciálne tance, ktorými symbolicky vítali jar. V ďalších dňoch, ako napríklad na Zelený štvrtok či Veľký piatok, sa podľa tradície česali pod vŕbou a umývali si tvár v potoku. Tieto úkony mali zabezpečiť krásu, zdravé vlasy a sviežu pleť počas celého roka.
Veľkonočný pondelok a symbolika šibačky
Najznámejšie tradície sa viažu k veľkonočnému pondelku. V minulosti boli tieto zvyky určené hlavne pre slobodných mládencov, ktorí sa snažili prejaviť záujem o dievčatá vhodné na vydaj. Etnologička vysvetlila, že mládenec sa mal jemne dotknúť dievčaťa vŕbovým prútikom na rukách, bokoch a nohách. Každý z týchto dotykov mal svoj symbolický význam – zručnosť, plodnosť a energiu.
Na východnom Slovensku sa namiesto šibania udomácnil zvyk polievania „živou“ vodou z potoka. Tento akt bol vnímaný ako prejav úcty a záujmu, nie ako nejaký spôsob ponižovania. Mládenec týmto spôsobom dával najavo, že má o dievča vážny záujem.
Odmenou za šibanie či oblievanie boli ručne zdobené kraslice. Podľa Nádaskej sa vyrábali rôznymi technikami – vyrezávaním vzorov do vosku, lepením slamy či maľovaním. Niektoré dievčatá dokonca vkladali do vajíčka odkaz pre chlapca, ktorý sa im páčil. Ak city opätoval, neskôr jej postavil máj a začali spolu „chodiť“ – v minulosti sa tomu hovorilo, že išli na zálety.
Tradície prešli zmenami
Ako však dodala odborníčka, mnohé tradície sa postupom času zmenili. Napríklad šibanie už dnes neprebieha za úsvitu, ale počas dňa, a vodu často nahradili parfumy. Tie si spočiatku pripravovali mládenci doma, neskôr sa však začali kupovať hotové v obchodoch.
Tiež upozornila, že dnes už nešibú slobodní muži, ale skôr malí chlapci – a kraslice vystriedali čokoládové vajíčka či peniaze. Kedysi šlo viac o romantický rituál, dnes sa z toho stal skôr spôsob, ako si „prilepšiť“.
Tradície prežívajú hlavne na vidieku
Dnes je šibačka a oblievačka skôr rodinnou tradíciou, pri ktorej chlapci navštevujú blízke ženy – sesternice, tety, babky. Nádaská pripomenula, že pôvodný zmysel týchto rituálov sa postupne vytráca a niekedy pôsobia až karikatúrne. Napriek tomu verí, že tieto obyčaje nezaniknú úplne. Aj keď ich v mestskom prostredí nahrádzajú moderné alternatívy – ako napríklad hľadanie vajíčok v parkoch alebo cestovanie počas sviatkov – na vidieku stále pretrvávajú, hoci v inej podobe.
Odborníčka zároveň zdôraznila potrebu vysvetľovať mladým pôvod a zmysel týchto zvykov. Podľa nej by sa mali prezentovať ako jemný a symbolický prejav záujmu a nie ako nepríjemný alebo násilný akt.
