Hoci sám nepochádza z Kremnice, láska k tomuto čarovnému banskému mestečku ho priviedla až k myšlienke, ako prepojiť jej históriu s turistickým ruchom. Vďaka neúnavnému hľadaniu stratených mien v mestských archívoch, na matrike či dokonca na náhrobných kameňoch, dnes návštevníci jeho cukrárskej dielne môžu ochutnať takmer vernú kópiu kremnického krumpla, ktorý by inak upadol do zabudnutia.
Martina Varhaňovského, pôvodom z Trebišova, s Kremnicou spájajú nielen korene, ale aj nadšenie pre tamojšiu kultúru, atmosféru a dejiny. Sladké spomienky na tradičnú nepečenú cukrovinku – kremnický krumpel, ktorý jeho stará mama pripravovala na sviatky, ho inšpirovali k tomu, aby obnovil ich niekdajšiu slávu vo svojej cukrárskej dielni Atkáryho kremnické krumple.
Ako sa skladala mozaika zabudnutého príbehu
Zistiť, odkiaľ kremnické krumple pochádzajú, či ako by mala vyzerať ich pôvodná receptúra, však nebolo jednoduché. Táto maškrta nesmela chýbať na žiadnom sviatočnom stole v kremnických domácnostiach, no každá gazdinka mala svoj vlastný unikátny recept.
View this post on Instagram
Starí Kremničania si v spomienkach spájali krumpel s cukrárňou rodiny Atkáryovcov, bližšie informácie o ich podniku ale chýbali. Preto sa Martin rozhodol zobrať pátranie do vlastných rúk.
Jeho prvé kroky viedli na matriku, kde však zistil, že bez dátumov narodenia a úmrtia sa nezaobíde. Až návšteva cintorína, kde našiel na náhrobných kameňoch početnú rodinu Atkáryovcov, vniesla do ich príbehu viac svetla. S obetavými pracovníčkami archívu sa tak mohli pustiť do roboty.
Začalo to na prelome 20. storočia v Srbsku, skončilo v roku 1950 v Kremnici
Vďaka nim dnes už vieme, že krumpel priniesol do našich končín vyučený cukrár Alojz Atkáry, ktorý do Kremnice prišiel v roku 1900 zo srbského Vršacu. O rok na to si už zobral za manželku Annu Roxer z Kremnických Baní, vďaka ktorej sa tu usadil, splodil tri deti a prevádzkoval úspešnú cukráreň.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
