Cestovateľskou vášňou Michala Hertlíka je Latinská Amerika, v ktorej sa cíti doslova ako doma, a to aj vďaka plynulej španielčine a vášni pre všetko, čo súvisí s latino. Fascinujú ho tamojšie zvyky, tradície, gastronómia, festivaly, hudba, tance a špeciálnu hodnotu preňho majú miestni, s ktorými sa vždy rád pustí do reči.
Okrem iného sa venuje aj fotografovaniu, žurnalistike, zberateľstvu, učiteľstvu, takisto ho môžete vidieť v úlohe prednášajúceho, sprievodcu alebo aj dokumentaristu. Tentokrát sa vydal na jeden z najmenších karibských ostrovov, ku ktorému ho priviedla netradičná farebnosť vlajky a uchvátila ho aj pohľadnica z hlavného mesta Castries. Svätá Lucia je karibský raj zahalený v dažďovom pralese, o ktorý sa celkovo 14-krát pobili Francúzi a Angličania. Ostrov vás chytí za srdce panenskými plážami, vášnivým karnevalom aj rumovými likérmi, ktoré sú považované za najlepšie na svete.
Svätá Lucia je maličký a nenápadný ostrov. Čím vás uchvátil? Čo ste sem prišli objavovať?
Tento magický ostrov ma uchvátil už kedysi dávno. Mal som asi 6 rokov, sám som sa venoval geografii, kreslil som si vlajky všetkých štátov sveta, a práve vlajka Svätej Lucie ma dostala svojím umom, dizajnom a farbami. Veľa vlajok s takými farbami vo svete veru nenájdeme a navyše s takými geometrickými tvarmi. Môžu za to 2 najvyššie vrchy ostrova – Pitóny, ktoré na vlajke dominujú. Druhou vecou, prečo ma Svätá Lucia uchvátila, bola jedna pohľadnica odtiaľ. Odmalička zbieram pohľadnice zo sveta (okrem iných vecí) a raz mi niekto dal krásnu pohľadnicu práve zo Svätej Lucie, konkrétne z hlavného mesta Castries. Kombinácia vlajky a pohľadnice vo mne vzbudila záujem o ostrov a túžbu raz ho navštíviť osobne. Navyše, ide o jeden z najmenších a najmenej objavených ostrovov Karibiku. Cieľ bol ako vždy jasný – precestovať celý ostrov a zažiť môj úplne prvý karneval, keďže som tam cestoval v čase jeho konania.
Ako sa na túto destináciu pripraviť? Čo si dopredu naštudovať? A prečo je bezpečné vyraziť sem aj na vlastnú päsť?
Treba sa pripraviť na tropické karibské podnebie, ktoré je na ostrovoch Karibiku skutočne horúce a vlhké. Je to taká permanentná sauna, z ktorej sa nedá vyjsť. Myslím, že si netreba dopredu nič špeciálne študovať a treba sa len nechať unášať tamojšou ostrovnou atmosférou, ktorá je špeciálna a diametrálne odlišná od tej našej. Malé ostrovy východného Karibiku sú všeobecne považované za bezpečné destinácie. Okrem klasickej okružnej plavby Karibikom, počas ktorej vás vyhodia na Svätej Lucii asi na pol dňa a nič z nej neuvidíte, by som odporúčal prísť sem na vlastnú päsť a stráviť tu viac dní.
Ako vyzeralo vaše ubytovanie? Ako by ste ho porovnali s klasickým európskym?
Ja bývam vždy u domácich zadarmo a Svätá Lucia nebola výnimkou. Býval som v maličkom byte jedného miestneho dievčaťa. Bol to taký väčší súkromný komplex bytov so záhradami naokolo, kde každý nájomník mal jeden malý byt. Keď som vyšiel von na terasu, predo mnou som mal tropické stromy s ovocím, všade bola zeleň a celkovo to pôsobilo príjemným dojmom. Na podobný štýl by sme našli takéto ubytovania aj v Európe, ale to vlhké podnebie ho robilo špeciálnym.
Akí sú miestni obyvatelia? A čím si vás získali?
Miestne obyvateľstvo je afrického pôvodu, keďže ide o potomkov afrických otrokov, ktorých do Karibiku doniesli ich bývalí kolonizátori práve z Afriky. To definuje ich charakter, myslenie a vnímanie sveta. Sú veľmi temperamentní, výstrední, hluční, ohniví, vášniví, živelní, nespútaní, vitálni, bujarí, dynamickí, veľmi spontánni a svojím spôsobom chaotickí, čo však skrátka patrí k nim. O Svätoluciánčanoch sa hovorí ako o jedných z najpriateľskejších ľudí na svete. Majú rôznorodú a jedinečnú kultúru a sú známi tým, že sú k cestovateľom milí a ústretoví. Mňa si získali všetkými týmito vlastnosťami, ktoré som tu vymenoval.
Na aké tradície sú miestni mimoriadne hákliví? Ktorá bola pre vás najbizarnejšia?
Najväčšou tradíciou ostrova je bezpochyby karneval opakujúci sa každý rok v lete, na ktorý nedajú dopustiť a ktorý je ich národnou pýchou a pokladom. Keby som mal spomenúť jednu bizarnosť, tak tou by bol názov jedného miestneho jedla, ktoré, prekvapivo, aj my Slováci robíme a tak strašne milujeme. Sú to obyčajné hurky. Nič bizarné, pravda? Lenže miestni tieto hurky nazývajú „blood pudding“, teda krvavý puding. Tipujem, že odteraz to tak začnete volať aj vy.
Na čo ste sa tu nemohli spoľahnúť? V čom vám dávali miestne pomery najviac zabrať?
Nemohol som sa spoľahnúť na to, že ma niekto vezme počas stopovania, respektíve opačne. Mohol som sa spoľahnúť na to, že ma nikto nevezme. Je to síce pomerne malý ostrov, ale pokiaľ bývate hore na severe v Castries a ste na opačnom konci ostrova na juhu a chcete sa dostať naspäť, vždy je to rýchlejšie autom než miestnym autobusom. Preto som viackrát stopoval a snažil som sa niekoho chytiť, ale miestni akoby mali nedôveru v cudzích ľudí a skrátka mi nezastavovali, hoci bolo evidentné, že som zahraničný turista. A v čom mi miestne pomery dali najviac zabrať? Asi v spôsobe myslenia a robenia vecí, ktorý je diametrálne odlišný od nášho chápania a videnia sveta.
Čo ste si obľúbili na ich tradičnej kuchyni? Aké jedlo bolo pre vás najväčším gastronomickým zážitkom?
Od miestnych rumov po koreničky, langusty a bujóny, Svätá Lucia je známa v celom Karibiku svojimi bohatými kulinárskymi tradíciami. Zažijete paletu chutí, ktoré sú pikantné, hrejivé a upokojujúce. Ponoríte sa do ostrovných jedál zozbieraných z mora a miestne pestovaných produktov z farmy až na stôl. Kuchyňa Svätej Lucie je eklektický mix chutí Ameriky, Európy, Indie a Karibiku. Typickým jedlom, ktoré by ste si na Svätej Lucii mali dať, je figový šalát so slanou rybou, národné jedlo ostrova. Miestni obyvatelia uvaria nezrelé banány a potom k nim pridajú varenú alebo vločkovú tresku nasolenú soľou. Je to výdatné jedlo s rôznymi bylinkami a korením. Spárujte toto jedlo s tanierom vyprážaných plátanov, miskou callaloo polievky podobnej špenátu z rastliny callaloo, alebo prílohou chlebovníka. Chlebovník je základom kuchyne Svätej Lucie a pripomína zemiak, ibaže má sladšiu chuť.
Mne najviac chutil cassava bread, teda chlieb z manioku. Pripravuje sa v kovových nádobách, kde sa ohrieva a suší nad plameňom dreveného uhlia. Pôvodne sa robil na slano, no dnes už nájdeme veľa variácií, ktoré obsahujú sladkosť s kombináciou hrozienok, čerešní či ananásu. Z hlavných jedál karibsko-kreolskej gastronómie vyberám vyprážané kokosové krevety s plátanmi, jogurtovým dressingom s marakujou a prírodným mangovým džúsom. Predstavte si, že to jete pod palmou na pláži.
Čo vás prekvapilo na menu v miestnych podnikoch? Aké jedlá by sme tu nenašli?
Bryndzové halušky tu zrejme nenájdete (smiech). Nájdeme tu veľa vyprážaného, smaženého, pouličného jedla, nie až tak zdravého, podmorského, tropického, korenistého a s množstvom rôznych chutí naraz. Prvýkrát som tu vyskúšal vyprážané guľky z chlebovníka a zmrzlinu z gravioly. Definitívne každého prekvapí krvavý puding na štýl našich slovenských huriek.
Tento ostrov je preslávený delikátnym rumom. Čo je na tom pravdy?
Ja alkohol nepijem vôbec, takže pre mňa je to síce zaujímavosť na fotenie, ale inak tomu neprikladám veľkú dôležitosť. Všeobecne sú karibské ostrovy krajinami rumu a v každej má fabriku nejaká lokálna značka. Ja som takúto fabriku navštívil a bolo zaujímavé vidieť celý proces výroby rumu zvnútra. Tropická zmes kokosového krému, pravej smotany a domáceho rumu, tento kokteil vás okamžite prenesie do krásnej zátoky Marigot Bay, ktorá je zobrazená aj v logu rumu. Má niekoľko delikátnych príchutí ako banán, čokoláda, káva, kokos, arašidy, či dokonca príchuť korenín. Ja síce nepijem alkohol, ale keď už si mám nejaký dať, sú to sladké veci. Preto mojimi najobľúbenejšími boli rumové likéry od tejto značky. Čo sa však týka vzhľadu a dizajnu fliaš, tam u mňa vyhráva značka s dizajnom džungle s tropickými zvieratami. Populárna je tu aj značka (s francúzskym menom), ktorá svoj dizajn prispôsobila obdobiu zámorských objavov a pirátskych vyčíňaní, akoby tento rum pil samotný pirát Jack Sparrow s kapitánom Hectorom Barbossom.
Autom, motocyklom či autobusom? Ktorý spôsob je najlepší a najvýhodnejší pre pohyb po ostrove?
Najlepšie a najpohodlnejšie je to, samozrejme, vlastným autom, ale keďže ja osobne nešoférujem, táto možnosť pre mňa nepripadala nikde do úvahy. Presúval som sa teda miestnymi autobusmi resp. minibusmi, a keď sa naskytla možnosť, tak autom s mojimi lokálnymi kamarátmi. Na motorke to musí byť tiež super.
Ako to vyzerá v nočných uliciach ostrova? Mestá bývajú vraj vyprázdnené. Je bezpečné vyjsť v noci do ulíc?
Vtedy sa jednoznačne oplatí prísť na Gros Islet Street Party! Každý piatok večer táto rybárska komunita pár kilometrov severne od hlavného mesta ožije a ulica Dauphin je razom plná grilovaných plodov mora, stánkov s pouličným jedlom, otvorených barov a más vlniacich sa ľudí. Ponorte sa do davu, tancujte a bavte sa s miestnymi obyvateľmi. Poctivá party tradícia ako sa na miestne pomery patrí. Centrum hlavného mesta Castries je vo večerných hodinách neporovnateľné so zvyškom ostrova. Tam to viac-menej žije aj kvôli turistom a centru diania. Ostatné osídlenia sú väčšinou také malé ospalé dedinky, kde to nežije ani počas dňa, nie to ešte večer či v noci. Vtedy je tam všetko zavreté, obyvatelia sú u seba doma a na ulici nájdete jedine pouličných psov. V noci sa teda neoplatí moc túlať len tak sám po ostrove a treba skôr vyhľadávať zaľudnenejšie miesta.
Ako sa zmenil váš pohľad na Svätú Luciu po tomto cestovateľskom pobyte? Čo vás najviac prekvapilo?
Nezmenil sa nijak, iba si to miesto z pohľadnice už viem naživo predstaviť. Plus som k tej jednej pohľadnici z detstva pridal veľa ďalších spolu s typickými drevenými maskami a, samozrejme, tisíckami fotografií a zážitkov. Asi najviac ma prekvapila neochota miestnych zastaviť stopárovi, keďže sa o miestnych hovorí ako o veľmi priateľských a nápomocných ľuďoch, najmä pokiaľ ide o turistov.
