Od stredy (21.8.) pracujú Slováci len na seba. Na to, aby sme štátu zaplatili z priemernej mzdy zamestnanca všetky daňové zaťaženia, musíme v roku 2024 pracovať o 10 dní dlhšie, ako to bolo v roku 2015. Spomedzi okolitých krajín odvádzame z výplaty najviac.
Tento rok pripadol symbolický deň daňového odbremenenia na Slovensku na 20. augusta, čo naznačuje, že daňové zaťaženie mierne kleslo, informuje portál Pravda. Minulý rok museli Slováci na to, aby odviedli priemerne zo mzdy všetky odvody a dane, pracovať ešte o jeden deň dlhšie. Zjednodušene to znamená, že od dnešného dňa robíme už len na seba.
Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika však uviedol, že v porovnaní so susednými štátmi je daňové zaťaženie slovenských zamestnancov najvyššie: „Celkové bremeno daní v ekonomickej podstate ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v roku 2023 podľa týchto prepočtov 63,07 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. Štát tak naďalej rozhoduje takmer o dvoch tretinách odmeny určenej na zamestnanca. Len o zostatku peňazí rozhodujeme sami. Ten v prepočte na zamestnanca s priemernou mzdou zodpovedal iba 36,93 % mzdových nákladov.“
Do výpočtov zahrnuli povinné sociálne a zdravotné odvody, dane z príjmov fyzických osôb, povinné príspevky zamestnávateľa na stravu a rekreáciu zamestnanca, miestne dane, koncesionársky poplatok, ďalšie povinné poplatky súvisiace s majetkom a DPH – teda daň z pridanej hodnoty a iné súvisiace so spotrebou tovarov a služieb.
Rovnakou metodikou prepočítal Konzervatívny inštitút aj daňové bremeno v Česku, Poľsku a v Rakúsku. V Českej republike je oproti nám nižšie o 0,59 percentuálneho bodu, v Rakúsku o 0,82 percentuálneho bodu a v Poľsku až o 1,11 percentuálneho bodu. Po odrátaní všetkých zložiek daňového zaťaženia ostalo mesačne slovenskému zamestnancovi z priemernej hrubej mzdy 1430 eur len 745 eur.
„Z pohľadu členenia povinných platieb podľa súčasného právneho stavu predstavovali aj v roku 2023 najväčšie bremeno sociálne a zdravotné odvody, a to až 34,5 % mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou. Nasledovali DPH s podielom 8,4 %, daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane podľa zákona a iné dane. Zostatok peňazí zodpovedal 36,9 % mzdových nákladov,“ uzavrel Konzervatívny inštitút.
