Turecko je teda sekulárne len na papieri, a to preto, že keď sa narodí človek tureckého občianstva, automaticky sa mu neskôr do občianskeho zapíše vierovyznanie – islam. Žiadna iná možnosť nie je povolená. Odtiaľ majú potom tie štatistiky, a ešte jedna vec – posledné roky prezident Erdogan udelil štátne občianstva státisícom utečencom zo Sýrie a Afganistanu, ktorí ako správni radikálni moslimovia skvelo doplnia rady ovečiek.
Turci za svoju sekularitu môžu ďakovať hlavne (a jedine) otcovi národa Ataturkovi, ktorý sa stal v roku 1923 prvým demokraticky zvoleným prezidentom. Vypisovať, čo všetko dokázal s dovtedy zaostalou Osmanskou ríšou pod krutovládou sultánov, by bolo nadlho, no povedzme si aspoň to, že jeho obrovská reforma zahŕňala prijatie latinskej abecedy, vzdelávanie obyvateľstva, ustanovenie parlamentu, položil základy demokratickej republiky po vzore európskych krajín, prijatie sekulárnych hodnôt a zároveň ako prvý v Európe udelil ženám aj možnosť právoplatne voliť.
Na týchto pevných základoch vyrástlo novodobé Turecko, aby sa potom posledných 20 rokov vracalo naspäť do stredoveku pod vládou „zástancu tradičných moslimských hodnôt“, prezidenta Erdogana.
Ja sama poznám Turkov, ktorí majú v občianskom zapísaný islam, no nijako ho nepraktizujú, dokonca poznám aj takých, ktorí prešli na kresťanstvo, aktívne ho praktizujú, no na papieri sú stále moslimovia. Vlaste ja osobne nepoznám ani jedného aktívne a radikálne islam praktizujúceho Turka, ale je to dosť možné preto, že sa im počas tých rokov aj aktívne vyhýbam.
My sme takí dobrí ľudia
Toto keď počujem niekoho povedať, tak sa mi zježia všetky chlpy a mám chuť utiecť. Moje zásadné pravidlo, ktoré som sa za tie roky naučila, znie – keď niekto o sebe tvrdí, že je dobrý človek, takmer to na 100 percent znamená, že ide o nie veľmi dobrého človeka s pokriveným charakterom. Dobrí ľudia to nemusia o sebe hovoriť, robia tak za nich ich skutky. Bodka.
V Turecku som práve často videla alebo počula, ako toto o sebe niekto tvrdí, veď predsa „ja sa modlím päťkrát denne, Alah to vidí“. To, že väčšinou ani nerozumejú čo odriekajú (áno, Turci sa stále modlia v arabčine, ktorej nijako nerozumejú, ale hlavne, že sa to naučili naspamäť) v mojich očiach z nikoho dobrého človeka nespraví. To je ako keď sme sa my kresťania ešte v stredoveku modlili v latinčine, nikto tomu poriadne nerozumel, hlavne že mali „odmodlené“.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
