Na úvod by som chcela povedať, že nie som žiadny islamofób, a na každé náboženstvo sa snažím pozerať s otvorenými a tolerantnými očami. Sama som kresťanka, luteránka, ako sa u nás na strednom Slovensku hovorí, a myslím si, že evanjelická cirkev je najviac „cool“ a „free“ čo sa týka odnoží kresťanských cirkví.
Som veriaca, rada chodím do kostola, nielen na omše, ale len si tak posedieť a nasať atmosféru, sem-tam sa pomodlím a dodržiavam všetky naše kresťanské sviatky. Myslím si, že väčšia Slovákov sú takí „leniví“ kresťania ako ja. Dodržiavanie tradícií pramení aj z národnej kultúry. Zároveň tým, že som logicky založený človek, ktorý má rád vedecky podložené fakty, sa na cirkev pozerám kritickým okom, no tiež som aj zvedavá na ostatné viery, ako napríklad islam, a ako to u nich funguje.
Po ôsmich rokoch v Turecku som zistila, že mi na islame nie je sympatické takmer nič, ale to môže byť spôsobené tým, ako je táto viera podaná ľuďmi. Ak vás teda zaujíma hlbšia sonda do islamu očami laika, určite si dočítajte tento článok až do konca. Naopak, veľmi sympatický mi je budhizmus a hinduizmus, aj keď sa možno nejedná o typickú vieru, skôr o filozofiu a životný štýl.
Čo si však myslím, že každú jednu vieru na svete by malo spájať Desatoro Božích prikázaní v nejakých obmenách, to je to univerzálne dobro, odkiaľ korene každej viery pramenia. No čím viac poznávam rôznych ľudí po svete, tým viac som presvedčená, že sa týchto univerzálnych pravidiel dobra držíme čoraz menej.
V Turecku je vraj 99 percent moslimov
Nie je, to je len vlhký sen pána prezidenta. Turecko je stále sekulárna krajina, teda NIE moslimská. Ako dlho to takto bude uvidíme v najbližších rokoch. Kto nevie, čo znamená slovo sekulárny, by si mal dať facku a ísť rýchlo googliť, pretože aj Slovensko je sekulárny štát. To znamená, že nie je viazaný žiadnou náboženskou ideológiou, zároveň zaručuje svojim občanom slobodu vierovyznania.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)