Poslanci Národnej rady SR budú od utorka 8. apríla pokračovať v rokovaní na 33. parlamentnej schôdzi. Na programe majú mať kontroverznú novelu zákona o neziskových organizáciách. Hneď v utorok budú pokračovať v diskusii o ďalšom spornom návrhu zákona, o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami, tzv. covidová amnestia. A na rokovaní parlamentu budú i dva návrhy – jeden vládny a druhý KDH – a ten má za cieľ zakotviť do Ústavy SR existenciu dvoch pohlaví – muž a žena a rovnosť medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za prácu.
Novela zákona o mimovládnych organizáciách z dielne koaličnej SNS má priniesť niekoľko zmien. Pre neziskovú organizáciu, nadáciu či združenia s príjmom nad 35 000 eur sa má zaviesť povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti. Obsahom výkazu by mali byť aj informácie o tých, ktoré prispeli na jej činnosť za rok viac ako 5 000 eur. Rovnako by sa v ňom mali zverejňovať aj identifikačné údaje orgánov alebo členov orgánu organizácie. Návrh má tiež zaviesť reguláciu lobingu.
Voči novele o mimovládkach protestujú tisíce ľudí
Minulý týždeň v Bratislave a viacerých slovenských mestách proti tejto novele protestovali tisíce ľudí. Ich organizátori tvrdili, že jej cieľom je umlčať ľudí a organizácie, ktoré si dovoľujú kritizovať vládu. „Slovensko postupne opúšťa civilizovanú Európu, lebo Robert Fico sa rozhodol, že chce vládnuť ako Putin. Bez kritiky a bez kontroly,“ uviedol jeden z organizátorov pochodu za občianske združenie Mier Ukrajine. Novela zákona podľa neho nemá nič spoločné s transparentnosťou. Poukázalo aj na to, že podľa analýz organizácie Via Iuris je v rozpore s európskym právom i Ústavou SR. „Spoločne sme pripravení využiť všetky transparentné a demokratické spôsoby, aby sme tento zákon zastavili,“ dodali.
Fico namieta: nie je to „ruský zákon“
Úrad vlády SR v uplynulých dňoch odmietol tieto tvrdenia. Legislatívne úpravy podľa premiéra Roberta Fica zodpovedajú cieľom aktuálneho Programového vyhlásenia vlády v oblasti lobingu a transparentnosti fungovania mimovládok. Zdôraznil, že návrh zákona vychádza z európskych štandardov a nemá nič spoločné so zákonmi o zahraničných agentoch, ako napríklad v USA či Izraeli. Ohradil sa voči označovaniu zákona za „ruský zákon“. Za hrubé klamstvo a zavádzanie verejnosti označil používanie tejto nálepky na zvolávanie protivládnych demonštrácií a verejných zhromaždení.
Koalícia chce právo na opravu v médiách
Plénum má prebrať aj novelu zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie z dielne koaličnej SNS. Tá má okrem iného opätovne zaviesť inštitút práva na opravu. Poslanci majú rokovať i o uznesení k „zneužívaniu legislatívneho procesu k zákonu o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby na presadzovanie politických a súkromných záujmov“. Cez týždeň by malo byť aj hlasovanie o vládnej novele zákona o športe, ktoré sa viackrát presúvalo.
V Ústave SR má byť len muž a žena
Zákonodarcovia by sa mali vrátiť aj k diskusii o zmenách v Ústave SR. Jeden návrh predložila vláda. Navrhuje v ňom napríklad do ústavy zakotviť existenciu dvoch pohlaví– muž a žena a rovnosť medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za prácu. Chce do nej dostať aj úpravu o adopcii detí a výchovno-vzdelávacom procese. Návrhom sa má dosiahnuť i suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Vlastný návrh predložilo aj opozičné KDH. O oboch úpravách sa rokuje v zlúčenej rozprave.
Covidová amnestia
Búrlivá poslanecká diskusia sa očakáva aj o návrhu zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Ten má pre ľudí, ktorí dostali pokutu za porušenie opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 či si museli hradiť stravu v štátnej karanténe, zaviesť možnosť domáhať sa odškodnenia. Nazýva sa tiež tzv. covidová amnestia.
Zákonodarcov na schôdzi čakajú tiež viaceré opozičné legislatívne návrhy aj ich návrhy na odvolanie členov vlády. Pôjde o návrhy na vyslovenie nedôvery vládnemu kabinetu, ministerke kultúry Martine Šimkovičovej, šéfovi rezortu vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi a ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi.
