Existujú obavy, že Európe hrozí výskyt silných zemetrasení, najmä v dôsledku štúdie, ktorá analyzovala seizmickú aktivitu a deformácie pôdy v oblasti Campi Flegrei.
Tím výskumníkov z Národného inštitútu pre geofyziku a vulkanológiu (INGV) skúmal vývoj deformácie pôdy a seizmickú aktivitu v Campi Flegrei od roku 2000 do 2023. Analyzoval ich zrýchlenie v čase a identifikoval exponenciálny vzťah medzi maximálnym zdvihom kaldery a kumulatívnym počtom seizmických udalostí. Ich výsledky sú znepokojivé. Európa môže čeliť silným zemetraseniam, informuje o tom portál imeteo.sk.
Výsledky publikované v článku „Accelerating upper crust deformation and seismicity of Campi Flegrei caldera (Italy), during the 2000-2023 unrest“, ktorý vyšiel v časopise Nature, sú založené na štúdii hlavných geofyzikálnych signálov zaznamenaných monitorovacími sieťami Vesuvského observatória INGV. Tieto signály umožnili detailne preskúmať nedávny vývoj bradyseizmu v oblasti Campi Flegrei.
Bradyseizmus vedci chápu ako pomalý pohyb časti zemského povrchu, ktorý je dôsledkom napĺňania alebo vyprázdňovania podzemnej magmatickej komory.
Výskumný pracovník INGV a koordinátor výskumu, Augusto Neri, vysvetľuje: „Vykonaná štúdia sa nezameriava na konkrétne fyzikálne modely, ale skôr sa zameriava na čo najobjektívnejšie a najneutrálnejšie zobrazenie vývoja krízy prostredníctvom prísnej matematickej analýzy údajov z geofyzikálnych monitorovacích sietí. Prostredníctvom tejto analýzy je možné reprezentovať, aj keď synteticky a približne, správanie sopky a poukázať na jej zmeny v čase s konečným cieľom zlepšiť pochopenie jej fungovania.“
Priniesli znepokojivé výsledky
Nová štúdia ukázala pokračujúce zrýchľovanie geofyzikálnych premenných, ktoré začalo v roku 2005, a zdôraznila, že toto zrýchľovanie nebolo počas času rovnaké.
Andrea Bevilacqua, výskumná pracovníčka INGV a hlavná autorka štúdie, uvádza: „V desaťročnom meradle zdvih pôdy sleduje parabolický trend s priemerným zrýchlením približne 0,7-0,8 cm/rok vzhľadom na stanicu GNSS Rione Terra v Pozzuoli, v centre kaldery.“
Dodáva, že časový trend rýchlosti zemetrasenia je supraexponenciálny, teda rýchlejší než exponenciálny trend. „Je však dôležité zdôrazniť, že tieto trendy nie sú v čase konštantné, ale podliehajú osciláciám s rôznou frekvenciou. Hlavné periódy týchto oscilácií sa pohybujú od približne 2 až 5 mesiacov (v prípade najkratších periód) až po približne 1,5 a 3 roky (v prípade najdlhších periód). V posledných rokoch sa tiež pozoroval trend skracovania týchto periód približne o 10 – 15 %. Jedným z dôsledkov týchto výsledkov je, že obdobia zníženej seizmickej aktivity nemusia nevyhnutne svedčiť o zmene dekádneho správania sopky.“
Zaujímavým aspektom štúdie bol vzťah medzi deformáciou pôdy a počtom zaznamenaných zemetrasení. „Štúdia poukázala na jasný exponenciálny vzťah medzi maximálnym zdvihom kaldery a kumulatívnym počtom zaznamenaných zemetrasení. Tento vzťah sa líši od lineárneho vzťahu pozorovaného počas poslednej bradyseizmickej krízy v rokoch 1982 – 1984,“ dodáva Neri.
Štúdia tiež naznačuje, že exponenciálny vzťah sa zosilnil približne od roku 2020, keď sa zdvih kaldery priblížil k maximálnej úrovni, akú dosiahol počas krízy v rokoch 1982 – 1984. Tento vzťah vysvetľuje, prečo bol posledný zdvih kaldery sprevádzaný intenzívnejšou seizmickou aktivitou v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Takéto správanie sa podobá správaniu kvázielastických materiálov vystavených rastúcemu napätiu a môže naznačovať postupné zhoršovanie mechanických vlastností vrchnej časti kôry Campi Flegrei.
Hrozí výskyt silných zemetrasení
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
