Nová úprava slovenskej štátnej hymny od Oskara Rózsu sa stala terčom ostrej kritiky odborníkov aj verejnosti. Kritici poukazujú na prehnanú orchestráciu, zanikajúci spev a text, pričom mnohí považujú výsledok za nedôstojný.
Operný režisér Tomáš Ondřej Pilař z Juhočeského divadla označil novú verziu za „preťaženú a nevyváženú zvukovú masu„. Podľa jeho slov by takáto kompozícia neprešla ani na konzervatóriu. „Úvodný akord vo mne vyvoláva podivnú asociáciu so sovietskou hymnou,“ poznamenal, pričom upozornil na chaotické vrstvenie hlasov a „lacné kompozičné klišé“. Píše o tom kultura.sme.sk.
Kontroverzný vznik
Hymna vznikla bez verejnej diskusie či súťaže, čo vyvolalo pobúrenie. Navyše, nie je v súlade so zákonom o štátnych symboloch, čo komplikovalo jej oficiálne využitie. Oskar Rózsa, autor aranžmánu, bol kritizovaný aj za svoje kontroverzné vyjadrenia, keď naznačil, že nová hymna „nie je pre všetkých“.
Estetická kritika
Podľa muzikológa Adriana Rajtera je transformácia pôvodnej ľudovej melódie na hymnickú skladbu náročná úloha, ktorá sa však v tejto úprave nevydarila. „Nová úprava je bohato až opulentne inštrumentovaná, výsledný zvuk je však nevyrovnaný v neprospech vokálnej (a tým aj textovej) zložky,“ uviedol. Hudobník Martin Husovský zase považuje skladbu za „pohrebný soundtrack„, ktorý podľa neho odráža súčasný stav slovenskej kultúry.
Smiech alebo smútok?
Režisérka Sláva Daubnerová dodala, že fujarový záver ju rozosmial. „Verím, že sa tento rok vďaka novej hymne veľa nasmejem,“ povedala. Dodala, že celá situácia odráža hodnotové zmätky v slovenskej kultúre.
Kontext v kultúre
V čase, keď je slovenská kultúra finančne ohrozená a Fond na podporu umenia bojuje o prežitie, odborníci kritizujú aj investície do projektu novej hymny. „Je to jednoducho zbytočný typ výdavku,“ uviedla Daubnerová a upozornila na súčasný nedostatok podpory pre kvalitných umelcov.
