Prstence na pomocné motory Ariane 6 pritom majú priemer 3,5 metra a vysoké sú 1,8 metra. Samotné kruhy sú z hliníka a ide o jedny z najväčších takýchto štruktúr vyrábaných v Česku. Sú vystužené, zmontované titánovými nitmi a pokrývajú ich až centimeter hrubé plechy – tiež z hliníka.
„Tu prebieha montáž spodného prstenca pomocného motora Ariane 6. To je letový hardvér, ktorý musí vydržať vysoké zaťaženie. Pred štartom na ňom stojí celá raketa a zároveň po štarte prenáša ťah motora do hlavného stupňa. Výroba trvá zhruba tri týždne, pretože ten diel vo vnútri obsahuje veľké množstvo výstuh a je zmontovaný zhruba 4000 nitmi, tak aby bola dosiahnutá požadovaná tuhosť,“ ukazuje konateľ ATC Space.
„Hneď vedľa je montážna stanica pre horný prstenec, ktorý je umiestnený pod aerodynamickým krytom pomocného motora. Tá štruktúra nie je taká zložitá a neobsahuje toľko vnútorných častí a výstuh, a preto jeho montáž trvá zhruba dva týždne,“ popisuje výrobu zástupca klatovskej firmy.
Investície a návratnosť
Na komponentoch pre Ariane 6 v Klatovoch pracuje celkom 36 zamestnancov, a to od roku 2017, keď iba za šesť mesiacov postavili novú halu na výrobu týchto dielov. Investície do projektu predstavovali 20 miliónov eur, pričom ročný obrat plánujú 12 miliónov eur za plnej sériovej výroby, ktorá je stavaná na deväť až 11 letov za rok. Nová raketa môže pritom mať dva, ale aj štyri pomocné motory, ktoré všetky potrebujú spodné a horné prstence. A celý stroj potom práve frézované diely na hlavný stupeň.
„Po tom prvom lete sa očakáva strmý nárast. Je otázka, ako strmý bude. To záleží na celom dodávateľskom reťazci naprieč Európou – uvádza sa, že tých subjektov je tam ku 300. Takže je to, povedzme, také napínavé očakávania, čo bude,“ dopĺňa Kroták z ATC Space.
Ariane 6 je vysoká 63 metrov a v najsilnejšej konfigurácii so štyrmi pomocnými motormi by na nižšiu obežnú dráhu mala vyniesť 21,6 tony a na dráhu k Mesiacu potom 8,6 tony nákladu. Porovnať ju možno napríklad s Falcon Heavy od SpaceX, ktorá je v rovnakej triede silných rakiet. Tá meria 70 metrov, na orbitu dopraví 63,8 tony a na translunárnu dráhu 16,8 tony.
Slabšia a drahšia, ale európska
Európska raketa je tak oproti americkej konkurencii menšia a vynesie aj menej nákladu. A okrem toho je tiež drahšia.
Zatiaľ čo štart Ariane 6 v tej najsilnejšej konfigurácii vychádza na 115 miliónov eur, čo je oproti Ariane 5 s cenou 200 miliónov úspora, tak Falcon Heavy dokáže letieť aj za 97 miliónov dolárov.
Vývoj Falcon Heavy pritom vyšiel na 500 miliónov dolárov a do prvého letu trval sedem rokov. Na Ariane 6 vydal celý európsky región celkom štyri miliardy eur za 14 rokov, pričom mal pôvodne trvať desať rokov. Na oneskorenie sa podpísali technické problémy, zmeny dizajnu aj pandémie covidu-19. Európa sa ale kvôli sebestačnosti v dobývaní kozmu vlastnej rakety nevzdala.
„Aj keď sa bavíme o tom, že Ariane 6 je významne nákladnejšia, drahšia raketa, tak oproti rakete Ariane 5 je lacnejšia, a to hlavne preto, že sa upravili výrobné procesy a veľa vecí sa recykluje, alebo že sa aplikovala napríklad 3D tlač pre výrobu hlavného motora Vulcan 2.1. Skrátka preprava tohto nákladu je výrazne ekonomickejšia. Takže aj napriek tomu, ako tá raketa je drahá, tak išla cenovka výrazne dole – na Európu,“ vysvetľuje pre SZ Tech Ján Spratek, popularizátor vedy a kozmonautiky z Hvezdárne a planetária hlavného mesta Prahy.
Európa zmeškala vlak znovupoužiteľnosti, ale nevzdá sa
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
