Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za rok 2023 získali v pondelok americká biochemička maďarského pôvodu Katalin Karikó a americký imunológ Drew Weissman za výskum, ktorý viedol k vývoju prvých vakcín proti ochoreniu COVID-19 s technológiou mRNA. TASR o tom informuje na základe oznámenia Nobelovho výboru v Štokholme, ktorý Nobelovu cenu udeľuje.
„Laureáti prispeli k bezpríkladnému tempu vývoja vakcín počas jedného z najväčších ohrození pre ľudské zdravie moderných čias,“ uviedol výbor.
Obaja vedci pôsobia na lekárskej fakulte Pennsylvánskej štátnej univerzity (Pennsylvania State University – PSU). Už pred viac než 15 rokmi objavili spôsob, ako modifikovať mediátorovú ribonukleovú kyselinu mRNA.
Neskôr vyvinuli metódu na jej umiestnenie do lipidových nanočastíc. To umožnilo rýchle vytvorenie účinných vakcín proti COVIDU-19, ktoré využívajú technológiu mRNA. V očkovacích látkach ju používajú aj americká spoločnosť Moderna a konzorcium Pfizer/BioNTech.
Vlaňajším držiteľom ceny za fyziológiu a medicínu je švédsky genetik Svante Pääbo za objavy v oblasti genómov vyhynutých hominidov a ľudskej evolúcie.
V utorok oznámia mená ocenených za fyziku, v stredu za chémiu a vo štvrtok za literatúru. Nositeľa Nobelovej ceny za mier oznámia v piatok. Túto cenu ako jedinú odovzdávajú v nórskej metropole Oslo, nie v Štokholme.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
