Prečo žijú niektorí ľudia viac ako 100 rokov? Vedci stále hľadajú odpovede, ale jedno je jasné – ako píše denník Guardian, neoplatí sa riadiť radami samotných storočných. Informuje wn24.cz.
Keď v roku 2023 zomrela najstaršia žijúca osoba na svete, Maria Branyas Morera, vo veku 117 rokov, mnohí sa zamýšľali nad tajomstvom dlhovekosti. Jej recept na dlhý život zahŕňal „kľud, poriadok, dobré vzťahy s rodinou a priateľmi, kontakt s prírodou, emocionálnu stabilitu a pozitívne myslenie“. Vedci však varujú pred slepým nasledovaním týchto rád.
Šťastie, alebo genetika?
Profesor biogerontológie Richard Faragher z University of Brighton upozorňuje na to, že vedci stále skúmajú, prečo niektorí ľudia prekračujú hranicu sto rokov. Jednou z teórií je, že dlhovekí jedinci mali jednoducho šťastie. To znamená, že zvyky, ktoré títo ľudia majú, nemusia byť nutne príčinou ich dlhého života, ale skôr obyčajnou zhodou okolností. Príkladom môže byť fajčenie, kedy niektorí storočia jedinci prežili dlhé roky aj napriek zlozvykom, ktoré by väčšinu ľudí ohrozili na živote, píše denník Guardian.
Druhá teória predpokladá, že títo ľudia majú špecifické genetické vlastnosti, ktoré im umožňujú žiť dlhšie ako ostatní. Podľa Faraghera však obe teórie vedú k rovnakému záveru:
„Nikdy nepočúvajte rady o zdraví a životnom štýle od storočného človeka.“
Rozpor s vedeckými dôkazmi
Faragher ďalej vysvetľuje, že mnohí storoční jedinci nemajú zdravé návyky, ktoré by podľa vedeckých štúdií mali prispievať k dlhovekosti. Väčšinou necvičia, ich strava nie je ukážková a niektorí dokonca fajčia.
Tento rozpor s epidemiologickými dôkazmi naznačuje, že genetika alebo jednoduché šťastie zohrávajú v ich dlhovekosti zásadnú úlohu.
Genetik David Gems z University College London súhlasí, že šťastie je kľúčovým faktorom, ktorý vysvetľuje, prečo niektorí ľudia žijú dlhšie ako iní. Uvádza príklad nematódnych červov, ktorí aj napriek genetickej identickosti a rovnakým životným podmienkam umierajú v rôznych časových intervaloch.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
