Oblaky sa tvoria, keď sa vodná para (neviditeľný plyn v atmosfére) spojí s drobnými časticami aerosólu (napr. peľ, vulkanický prach, čiastočky z pôdy a pod.) a mení sa na kvapôčky vody alebo na ľadové kryštáliky. Teda, keď sa vlhkosť vzduchu kondenzuje na kvapky alebo ľadové kryštáliky.
Takýmito drobnými časticami vznášajúcimi sa vo vzduchu môžu byť aj častice mikroplastov. Vedci teraz zistili, že aj mikroplasty sú schopné vyvolať tvorbu ľadových kryštálikov, pričom tento mechanizmus prebieha pri teplote o 5 až 10 stupňov Celsia vyššej než vznik oblakov bez prítomnosti mikroplastov.
Podľa najnovšej štúdie tak majú častice mikroplastov v atmosfére vplyv na tvorbu oblakov a zrážok. A tým pravdepodobne aj na počasie a klímu, napísali spoluautorky štúdie, profesorka chémie Miriam Freedman a chemička Heidi Busse (obe z Pensylvánskej univerzity) v spoločnom článku uverejnenom na stránkach webového časopisu The Conversation, do ktorého prispievajú vedci a akademici z celého sveta.
Mikroplasty sú široké menej než 5 milimetrov. Niektoré sú mikroskopické. „Vedci zistili ich prítomnosť už aj na Antarktíde, v čerstvom antarktickom snehu a tiež na vrchole Mount Everestu. Pretože tieto častice sú také malé, môžu ľahko putovať vzduchom,“ konštatujú americké vedkyne.
Vplyv mikroplastov na počasie
Tvorba kryštálikov ľadu v oblakoch môže mať vážny dopad na počasie a klímu, pretože zrážky sú zväčša založené na ľadových časticiach. „Mnohé oblaky v netropických zónach siahajú do vyšších vrstiev atmosféry, kde studený vzduch zmrazí vodnú paru. Keď sa vytvoria ľadové kryštáliky, tieto stiahnu vodnú paru z okolitých kvapiek vody. Postupne sú tieto kryštáliky čoraz ťažšie a padajú vo forme dažďa alebo snehu,“ vysvetľujú spoluautorky štúdie. No ak sa ľadové kryštáliky nevytvoria, k žiadnym zrážkam nedôjde (teda neprší ani nesneží).
Aj keď sa v škole učíme, že voda zamrzne pri 0 °C, nie vždy je to tak, upozorňujú americké vedkyne. „Ak neexistuje častica, na ktorú by sa molekuly vody mohli viazať, voda sa môže ochladzovať až na -38 °C bez toho, aby zamrzla. Aby voda zamrzla pri vyššej teplote, musí byť v kvapkách prítomná nejaká častica, látka ktorá sa nemôže roztopiť, čo umožní vznik ľadových kryštálikov.“
Podľa zistení môžu byť aj mikroplasty rozptýlené vo vzduchu práve takýmito časticami. A teda môžu mať vplyv na tvorbu oblakov a na zrážky, a tým aj na počasie a podnebie. V konečnom dôsledku aj na zmenu klímy.
Skúmanie mikroplastov prítomných v ovzduší
Výskum bol zameraný na štyri druhov plastov, ktoré sa v ovzduší nachádzajú najčastejšie: polyetylén s nízkou hustotou (LDPE), polypropylén (PP), polyvinylchlorid (PVC) a polyetyléntereftalát (PET).
Všetky tieto materiály testovali v čistom stave a vystavené UV žiareniu, ozónu a kyselinám. Častice mikroplastov rozptýlili v malých kvapkách a takto kontaminované kvapky postupne ochladzovali. Pri tomto procese sledovali, pri akej teplote zamrznú.
Skúmali aj povrch plastových častíc, pretože nukleácia (vytvorenie kryštalizačných zárodkov) ľadu môže závisieť od chemických vlastností povrchu mikroplastov.
Výsledky ukázali, že väčšina testovaných plastov sa zmenila na ľadové kryštáliky pri ochladení na -22 °C.
Tieto zistenia sú podobné ako výsledky jednej predchádzajúcej kanadskej štúdie, ktorá takisto ukázala, že „niektoré druhy mikroplastov môžu spôsobiť tvorbu ľadu pri vyšších teplotách než kvapky vody bez mikroplastov“, potvrdzujú vedkyne.
Nezodpovedané otázky
Aby sme presne pochopili, ako ovplyvňujú mikroplasty počasie a klímu, budú potrebné ďalšie štúdie zamerané na meranie koncentrácie mikroplastov vo výškach potrebných pre tvorbu oblakov, konštatujú spoluautorky štúdie.
Okrem toho je dôležité určiť aj koncentráciu mikroplastov v porovnaní s inými časticami podporujúcimi tvorbu ľadu. Tieto dáta by výskumníkom umožnili modelovať vplyv mikroplastov na tvorbu oblakov.
„V najbližšom výskume plánujeme skúmať plasty, ktoré obsahujú prísady, ako napríklad zmäkčovadlá a farbivá,“ uzatvárajú svoj článok americké vedkyne a výskumníčky z Pensylvánskej univerzity.
