Technologický miliardár Elon Musk vraví, že jeho spoločnosť Neuralink po prvýkrát úspešne implantovala svoj bezdrôtový čip do mozgu človeka. Podobné zariadenia implantovalo niekoľko konkurenčných spoločností.
Počiatočné výsledky odhalili sľubné neurónové špičky a pacient sa zotavuje dobre, povedal Musk.
Cieľom firmy je prepojiť ľudské mozgy s počítačmi. Musk tvrdí, že chce pomôcť pri riešení zložitých neurologických stavov.
Muskova firma dostala povolenie testovať čip na ľuďoch od amerického lekárskeho regulátura FDA vlani v máji. Podľa Muska sa týmto krokom začala 6-ročná štúdia, v rámci ktorej robot chirurgicky umiestnil 64 flexibilných vlákien – tenších ako ľudský vlas – na časť mozgu, ktorá riadi „zámer pohybu“.
Neuralink tvrdí, že tieto vlákna umožnia jej experimentálnemu implantátu zaznamenávať a bezdrôtovo prenášať mozgové signály do aplikácie, ktorá dekóduje, ako sa osoba zamýšľa pohybovať.
Musk zverejnil príspevok na platforme X, ktorú vlastní. Dodal, že prvý produkt Neuralinku sa bude volať Telepatia. Telepatia by podľa neho umožnila „ovládať váš telefón alebo počítač a prostredníctvom nich takmer akékoľvek zariadenie len myslením“.
„Počiatočnými užívateľmi budú tí, ktorí stratili možnosť používať svoje končatiny,“ hovorí Musk.
S odvolaním sa na zosnulého britského vedca dodal: „Predstavte si, že by Stephen Hawking mohol komunikovať rýchlejšie ako pisár alebo dražiteľ.“
Muskov Neuralink však nie je na poli bezdôrotových mozgových čipov priekopníkom, jeho konkurencia má náskok aj dve desaťročia. Firma Blackrock Neurotech so sídlom v Utahu implantovala prvé z mnohých rozhraní mozog-počítač ešte v roku 2004.
Precision Neuroscience, ktorú vytvoril spoluzakladateľ Neuralinku, chce tiež pomáhať ľuďom s paralýzou. Jeho implantát sa podobá veľmi tenkému kúsku pásky na povrchu mozgu a dá sa implantovať cez „lebečnú mikroštrbinu“, čo je podľa firmy oveľa jednoduchší postup.
Existujúce zariadenia už priniesli prvé výsledky. V dvoch samostatných nedávnych amerických vedeckých štúdiách boli implantáty použité na monitorovanie mozgovej aktivity, počas ktorej sa človek pokúšal hovoriť. Na základe mozgovej aktivity bolo možné následne komunikáciu dekódovať.
