Na rozdiel od ženskej menopauzy, keď produkcia estrogénov prudko klesá, u mužov je pokles produkcie testosterónu oveľa pozvoľnejší a umožňuje im lepšie sa vyrovnať so zmenami, alebo sa s nimi dokonca nemusia vyrovnávať.
„Starnutie sa u mužov nazýva dozrievanie a ošúchaný pán s vráskami sa hodnotí ako múdry a skúsený. Avšak aj muži, ktorí predávajú svoj vzhľad (herci, zabávači), majú v súčasnosti veľké problémy s elegantným starnutím a môžu mať psychické problémy kvôli príznakom starnutia. Tým, ktorí to dokážu, starnutie pridáva na váhe a kredite,“ priblížila Wolfová.
Spoločnosť podľa terapeuta nie je ani zďaleka taká zhovievavá k starnúcim ženám. „Pre ne je spoločnosť toxickejšie nastavená proti tolerovaniu starnutia. Očakáva, že ženy budú produktívne, fit a s dokonalou postavou a vyhladenou tvárou do vysokého veku alebo aspoň do 65 rokov,“ myslí si psychologička.
A dodáva, že neschopnosť žien vyrovnať sa s prirodzeným starnutím má špeciálne označenie, ktoré prvýkrát použila americká psychoterapeutka Betsy Cohen v jednej zo svojich kníh. Viac sa o ňom dočítate na nasledujúcej strane.
Syndróm Snehulienky ničí dušu
Dnes a denne vidíme v médiách zábery celebrít, ktoré odmietajú fyzicky zostarnúť. Madonna, Donatella Versace alebo Linda Evangelista sa pomaly začínajú podobať na karikatúry samých seba. Čo sa však stane, keď večná honba za mladosťou začne ovplyvňovať nielen telo, ale aj dušu žien, ktoré sa odmietajú zmieriť so stratenou mladosťou?
„Syndróm Snehulienky sa spája so skresleným sebaobrazom, ktorý má človek, často žena, o sebe s ohľadom na svoj vek, krásu alebo vlastnosti charakteristické pre jej súčasnú životnú etapu. Zároveň títo ľudia trpia závisťou, ktorú pociťujú voči mladším ľuďom, o ktorých si myslia, že sú atraktívnejší. Obávajú sa staroby, ak nevyzerajú ako kedysi, a neakceptujú fyzické dôsledky starnutia,“ vysvetľuje Wolfová.
„Vďaka silne pociťovanej závisti a vlastnej vnútornej neistote sú títo ľudia schopní emocionálne – v niektorých prípadoch dokonca fyzicky – útočiť na tých, ktorí im svojím vzhľadom pripomínajú všetko, čo už stratili. Dokážu ich neustále ponižovať, aby sa cítili lepšie,“ odhaľuje terapeutka podstatu syndrómu Snehulienky.
Zároveň dodáva, že mnohé z týchto prípadov sa vyskytujú medzi matkou a dcérou, ale môže sa vyskytnúť aj medzi svokrou a nevestou alebo medzi sestrami, ktoré majú medzi sebou väčší vekový rozdiel, či medzi priateľmi a kolegami.
Podľa Umay Wolfovej veľká frustrácia, ktorú pociťuje osoba postihnutá syndrómom Snehulienky, negatívne ovplyvňuje jej pohodu a spôsobuje rozvoj depresie a úzkosti. Okrem iného majú tieto ženy sklon flirtovať s mužmi (zvyčajne mladšími), pretože neustále hľadajú uznanie a uznanie pre svoj fyzický vzhľad.
Často sú posadnuté myšlienkou udržať si mladší vzhľad, ktorý často dosahujú pomocou plastickej chirurgie. V neposlednom rade takéto ženy prežívajú smútok, keď si spomínajú na svoju stratenú mladosť a vlastnosti, ktoré v tomto veku už stratili.
Podľa Umay Wolfovej, ak zažívate podobné pocity, je dobré obrátiť sa na odborníka. Ten môže ženám bezpečne pomôcť pracovať na sebauvedomení, sebarealizácii a zlepšení sebapoňatia, aby sa znížila úzkosť a depresívne príznaky.
Stavte na uznanie zvnútra
„Honba za mladosťou je jednoducho zbytočná. Už nikdy nebudeme mladí, tak prečo jednoducho neprijať to, čo sa deje?“ vyhlásila na tému starnutia americká herečka a bývalý sexsymbol Pamela Andersonová. Dodáva, že sa teraz cíti viac sama sebou, čo je neuveriteľne oslobodzujúce.
Otázkou je, ako si pomôcť, keď nás pohľad do zrkadla každé ráno presviedča, že „sa to zlepšilo“, a ako sa zmieriť s úbytkom fyzických a duševných síl?
„Pre každú ženu a muža v každom veku je prospešné naučiť sa milovať a prijímať seba samého – so všetkým. Áno, je to tak. To znamená, že sa to dá praktizovať každý deň. Keď v jeho/jej prostredí prevláda sebaláska a starostlivosť o seba. Keď sa k sebe správa s láskavosťou v každom malom každodennom rozhodnutí, to je základ silnej sebaúcty, keď je orientácia dovnútra, na ocenenie seba, nie na výkon, nie na zhadzovanie, posudzovanie alebo odsudzovanie druhých,“ upozorňuje psychologička.
„Keď budujem svoju hodnotu zvnútra, keď nie som závislý od vonkajšieho potvrdenia, pochvaly a hodnotenia,“ radí a dodáva, že pre ľudí, ktorí sa rozhodli ‚byť známi‘, je motiváciou získať vonkajšie potvrdenie často to, že ‚som dosť dobrý‘, dosť krásny, dosť múdry, dosť skúsený, dosť štíhly, dosť mocný.
„Naozaj môžem byť všetkými týmito vecami, ale nemusím to toľko vykrikovať do sveta, stačí vedieť, že som. Je to o pokore, o podpore seba samej, o tom, že som užitočná pre druhých zo svojich vnútorných kvalít, ktoré druhých pohladia, potešia, roztancujú, rozosmejú. A na to je úplne jedno, ako fyzicky vyzerám alebo koľko rokov mám za sebou,“ uzatvára Umay Wolf.
