Už zajtra (štvrtok 7. novembra) bude Národná rada SR hlasovať o novele zákona o ochrane prírody, ktorá vyvoláva obavy slovenských odborníkov a environmentalistov. Podľa nich môže mať novela, predložená poslancom Rudolfom Huliakom a doplnená pozmeňujúcim návrhom poslanca Milana Garaja (SNS), výrazné a nezvratné dopady na stav prírody a práva verejnosti pri ochrane prírodného dedičstva Slovenska.
Podľa portálu topky.sk novela navrhuje, aby verejnosť a environmentálne organizácie stratili status plnohodnotných účastníkov v procesoch týkajúcich sa životného prostredia, čím by boli len zúčastnenými osobami. Klimatická koalícia, ktorá združuje 14 environmentálnych organizácií, upozorňuje, že tento krok môže obmedziť ich práva a výrazne oslabiť verejnú kontrolu nad rozhodnutiami s vplyvom na prírodu. Pripomínajú, že podobná legislatívna úprava v roku 2010 ohrozila Slovensko stratou eurofondov, keďže bola v rozpore s právom EÚ.
Riziko výstavby a ťažby v chránených oblastiach
Podľa environmentalistov môže novela viesť k rozsiahlejšiemu výrubu stromov, zvýšeniu ťažby dreva a k výstavbe v chránených územiach, čo by mohlo mať negatívne dôsledky na slovenské národné parky. Tie sú dôležité nielen pre ochranu biodiverzity, ale aj pre reguláciu klímy a ochranu vodných zdrojov. Klimatická koalícia varuje, že novela môže obmedziť prístup verejnosti k informáciám o stave životného prostredia, čo je podľa nich v rozpore s Aarhuským dohovorom, ktorý Slovensko prijalo.
Koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová upozorňuje, že slovenské prírodné krásy predstavujú významnú súčasť kultúrneho dedičstva, ktorú treba zachovať pre budúce generácie. Národné parky sú kľúčové ekosystémy, ktoré prispievajú k ochrane klímy a pôdy. Environmentalisti apelujú na poslancov, aby pri hlasovaní zvážili dlhodobé environmentálne dôsledky pred krátkodobými ekonomickými cieľmi.
Poslanec Garaj argumentuje
Poslanec Milan Garaj argumentuje, že novela má obmedziť zneužívanie práv občianskych združení, ktoré podľa neho často vstupujú do konaní za účelom obštrukcií a predlžovania procesov. Navrhuje, aby mali občianske združenia v procesoch iba status zúčastnených osôb, čo by podľa neho umožnilo efektívnejšie rozhodovacie procesy. Garaj tvrdí, že návrh má znížiť administratívnu záťaž štátnych orgánov, urýchliť povoľovania a zabezpečiť právnu istotu všetkých zúčastnených strán.
