Tesne pred 60. narodeninami mu diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. Napriek obrovskej vôli žiť a bojovať nad touto zákernou chorobou nezvíťazil.
Koncom decembra uplynulo už smutných 22 rokov od úmrtia výborného slovenského herca a komika, Júliusa Satinského, ktorý sa venoval aj písaniu.
Patril k rodákom z Bratislavy, a keďže k Prešporku prechovával obrovskú lásku, rozhodol sa napísať knihu pod názvom Chlapci z Dunajskej ulice, píše zivot.pluska.sk.
Normálny otec
Jeho dcéra, jazykovedkyňa, spisovateľka a scenáristka Lucia Molnár Satinská, prezradila, že písanie u otca dominovalo.
„Prezradím na otca, že on nemal až tak rád herectvo, ako by si možno mnohí mysleli. On si naozaj doma rád písal…“
Patril k „normálnym otcom so všetkými emóciami“. Podľa Lucie bol aj „veľmi hravý a veľmi otvorene sa s nami rozprával úplne o všetkom. O spoločnosti aj o bežnom živote. Ale bol najmä milý, priateľský a láskavý.“
Hoci nebýval príliš prísny, práve naopak, skôr rozmaznávajúcim otcom, len veľmi ťažko dovolil, aby sa deti zúčastnili filmových natáčaní.
Život nebol veselý ako komédia
Podľa herca boli filmovačky jedna veľká nuda. „A viete, že mal pravdu?“ dodala Lucia. „Kým sa nastavia všetky technické parametre, je to naozaj poriadna nuda. Takže my ako deti sme nemali k filmovačkám veľmi pozitívny vzťah, skôr sme ich brali ako otcovu prácu a navyše naozaj veľmi nudnú. Teda aspoň z nášho pohľadu.“
V nedávnom článku sme písali o tom, že Satinského, ktorého preslávila úloha doktora Alberta Horáka vo filme S tebou mě baví svět, život však nebol vždy taký veselý, ako táto známa komédia.
Tesne pred 60. narodeninami mu diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. Napriek obrovskej vôli žiť a bojovať nad touto zákernou chorobou nezvíťazil.
Keď herec pred 60. narodeninami ochorel na rakovinu, diagnóza prišla náhodou. Satinský sprevádzal svojho brata Vojtecha na vyšetrenie, keďže ten bojoval s rovnakou chorobou. Pri tejto príležitosti požiadal aj on o vyšetrenie, ktoré odhalilo, že má rovnakú diagnózu.
S ochorením bojoval statočne
„Oni chodili k nám domov skôr pracovať. Bývali sme kúsok od seba, ale stretávali sa, a tvorili práve v pracovni môjho otca. A nám deťom vždy povedali, že máme byť ticho, lebo sa potrebujú sústrediť. Ale my sme nechápali, lebo oni sa za dverami otcovej pracovne vždy veľmi nahlas smiali. S bratom sme nikdy nevedeli, čo je to za prácu, keď sa pri nej tak veľa smejú,“ povedala na margo Lucia.
O tom, o akú prácu ide, prišli až s odstupom času, keďže v čase príprav na humoristické vystúpenia, boli malými deťmi.
„Oni nám neskôr dávali svoje staré scenáre. Mohli sme na ne kresliť. Ale to bolo ešte pred tým, ako som vedela čítať. Neskôr som samozrejme zistila, že popri tom hurónskom smiechu aj naozaj pracovali. Veď smiech je pre komika pri tvorbe nevyhnutný,“ dodala Lucia.
Satinský svoje ochorenie, s ktorým bojoval statočne, dúfal, že porazí napriek tomu, že si bol vedomý vážnosti situácie.
„Trpezlivosť, ja sa z toho dostanem,“ hovoril ešte dva dni pred úmrtím svojej manželke Vierke, dodávajú dobrenoviny.sk.
Svojmu dlhoročnému kamarátovi a kolegovi Milanovi Lasicovi povedal o chorobe jedného dňa len tak medzi rečou. Informáciu, že umiera, mu však nikdy nepovedal.
