Počet lôžok dlhodobej starostlivosti bol nad 1 100 aj v ďalších piatich krajinách vrátane Nemecka, Luxemburska, Švajčiarska, Fínska a Slovinska.
Najnižší počet lôžok pre dlhodobú starostlivosť na 100 000 ľudí uviedlo Bulharsko (25) a Grécko (26), nasledované Tureckom s 91 lôžkami.
Počet lôžok v nemocniciach klesá
Počet nemocničných lôžok, celkovo aj na osobu, vo väčšine európskych krajín klesá. V rokoch 2012 až 2022 klesol počet nemocničných lôžok v EÚ o viac ako 170 000, čo predstavuje 7-percentný pokles za desaťročie. Zmeny v počte nemocničných lôžok na osobu ponúkajú zmysluplnejšie informácie. Preto sa zameriavame na porovnávanie krajín na základe tohto ukazovateľa.
V EÚ sa počet nemocničných lôžok na 100 000 ľudí znížil z 563 na 516, čo predstavuje 8-percentný pokles.
Spomedzi 35 európskych krajín sa počet nemocničných lôžok na osobu znížil v 29 krajinách, zatiaľ čo v zostávajúcich šiestich sa zvýšil.
Zmena bola v niekoľkých krajinách relatívne pomalá, s posunmi menšími ako ± 5 percent. V niektorých krajinách bol však pokles alebo nárast počtu nemocničných lôžok na osobu oveľa výraznejší a pozoruhodnejší.
Obrovský pokles vo Fínsku a Holandsku
Najvýraznejší pokles počas tohto obdobia zaznamenalo Fínsko a Holandsko, s poklesom o 51 percent a 39 percent.
Pokles bol výrazný aj v niekoľkých ďalších krajinách a presiahol 20 percent: Švédsko (-29), Estónsko (-24), Litva (-24), Island (-22) a Luxembursko (-21). Severské krajiny zaznamenali v tomto období najväčší pokles nemocničných postelí na osobu.
Na druhej strane, najvyšší rast zaznamenalo Bulharsko, kde počet nemocničných lôžok na osobu vzrástol o 25 percent, nasledovalo Turecko (16 percent), Írsko (14 percent) a Rumunsko (10 percent).
Spomedzi piatich najväčších európskych ekonomík zaznamenalo najväčší pokles nemocničných lôžok na osobu Spojené kráľovstvo s poklesom o 16 percent, nasledovalo Francúzsko (-13 percent), Taliansko (-10 percent) a Nemecko (-8 percent). cent). V Španielsku to bolo len -2 percentá.
Možné príčiny poklesu
Podľa Eurostatu, oficiálneho štatistického úradu EÚ, zníženie počtu lôžok v nemocniciach v EÚ odráža dva hlavné body.
Po prvé, údaje o nemocničných lôžkach zahŕňajú iba lôžka pre ústavnú starostlivosť (okrem lôžok dennej a ambulantnej starostlivosti)
Po druhé, vedecký a technologický vývoj, ktorý znížil priemernú dĺžku pobytu pri ústavných procedúrach alebo nahradil tieto procedúry procedúrami poskytovanými dennou alebo ambulantnou starostlivosťou.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) tiež upozornila, že pokles je „čiastočne spôsobený väčším využívaním dennej starostlivosti a znížením priemernej dĺžky pobytu“.
Pri pohľade na konkrétne krajiny sa Fínsko podľa Liiny-Kaisy Tynkkynen, hlavnej výskumníčky z Fínskeho inštitútu pre zdravie a sociálnu starostlivosť, zameralo na presun starostlivosti z ústavných zariadení do ambulantných.
„Nemocničné lôžka boli nahradené napríklad rezidenčnou starostlivosťou o seniorov, ako aj centralizáciou služieb do väčších jednotiek,“ povedala pre Euronews Health.
Tak tomu bolo aj vo Švédsku, kde reorganizácia niektorých častí systému zdravotnej starostlivosti viedla k zmenám.
„Transformovali sa existujúce inštitúcie a programy, vzniklo niekoľko špecializovaných ústavov poskytujúcich dlhodobú starostlivosť,“ vysvetlil Elmer Diána.
Prečo niektoré krajiny zvýšili svoje lôžkové kapacity?
Elmer Diána zdôraznil významný nárast populácie v Írsku a Turecku za posledné dve desaťročia s nárastom o viac ako 25 percent.
„Aby Írsko uspokojilo potreby rastúcej a starnúcej spoločnosti, začalo v niekoľkých etapách zvyšovať počet nemocničných lôžok,“ povedala.
V súvislosti s Bulharskom zdôraznila úlohu rýchleho rozšírenia činnosti súkromných nemocníc.
Rodney Jones, štatistický poradca pre analýzu zdravotnej starostlivosti, tvrdil, že nemocničné lôžka na populáciu sú chybnou metrikou na porovnanie, čo naznačuje, že by sa mali zvážiť aj úmrtia na populáciu.
„V skutočnosti je absolútny počet úmrtí primárnou hnacou silou dopytu po posteli, pričom vek je sekundárnym faktorom,“ dodal.
Je rizikom klesajúci počet nemocničných lôžok?
Tynkkynen verí, že ak by sa zdroje mohli presunúť viac na primárnu starostlivosť a včasné odhalenie chorôb, tento trend je pravdepodobne prospešný.
„Avšak napríklad pandémia COVID-19 ukázala, že v situácii, keď sa dramaticky zvyšuje potreba ústavnej starostlivosti, existujú aj určité riziká, ak príliš znížime počet nemocničných lôžok,“ upozornila.
Článok vedený Diánou v časopise Value in Health Regional Issues dospel k záveru, že COVID-19 poukázal na to, aké dôležité je zlepšiť kapacitu nemocničných lôžok a rozvíjať ľudské zdroje na riešenie a adekvátnu reakciu na budúcu zdravotnú pohotovosť.
„Miera, v ktorej klesajúci počet postelí predstavuje riziko, závisí od presunu financovania do komunitnej starostlivosti a trendu absolútneho počtu budúcich úmrtí v každej krajine,“ dodal Jones.
