Odborníci pripisujú pokles posunu priorít v zdravotníctve. Rastú však obavy, či budú systémy zdravotnej starostlivosti pripravené na budúce krízy.
Pandémia COVID-19 vyvolala diskusiu o kritickom význame nemocničných lôžok počas zdravotných kríz, najmä preto, že počet dostupných lôžok v mnohých európskych krajinách za posledné desaťročie klesol. Informuje euronews.com.
Priemerný počet nemocničných lôžok v EÚ klesol z 563 na 100 000 ľudí v roku 2012 na 516 v roku 2022, čo je podľa Eurostatu pokles o viac ako 8 percent. V niektorých krajinách tento pokles presahuje 15 percent.
Odborníci poukazujú na niekoľko faktorov za týmto posunom, ako aj na výrazné rozdiely v počte nemocničných lôžok na obyvateľa v rôznych krajinách. Ako sa teda líši počet nemocničných postelí na 100 000 ľudí v Európe a ktoré krajiny zaznamenali najväčší pokles nemocničných postelí?
Spomedzi 35 krajín vrátane členských štátov EÚ, kandidátskych krajín, krajín EZVO a Spojeného kráľovstva má Bulharsko najvyšší pomer nemocničných lôžok v pomere k počtu obyvateľov, s priemerom 823 lôžok na 100 000 ľudí. Slovensko ich má 569.
Nasledovalo Nemecko so 766 lôžkami a na treťom mieste sa umiestnilo Rumunsko so 728 lôžkami. Švédsko zaznamenalo najnižší počet nemocničných lôžok s iba 190 lôžkami na 100 000 ľudí, čo poukazuje na značné rozdiely v rámci Európy.
Spojené kráľovstvo (242), Holandsko (245), Dánsko (248), Fínsko (261), Island (284), Írsko (291) a Španielsko (294) mali tiež menej ako 300 nemocničných lôžok na 100 000 ľudí.
Medzi piatimi najväčšími európskymi ekonomikami sa Francúzsko (550) umiestnilo hneď za Nemeckom (766), zatiaľ čo Taliansko (314) a Španielsko (294) mali približne 300 nemocničných lôžok na 100 000 ľudí. Najnižšiu mieru mala Veľká Británia s 242 lôžkami.
Prečo sa počet lôžok v nemocniciach výrazne líši?
Severské a juhoeurópske krajiny mali vo všeobecnosti menej nemocničných lôžok na osobu v porovnaní s inými regiónmi v Európe.
Podľa Dr. Elmera Diána, docenta na univerzite v Pécsi v Maďarsku, tieto obrovské rozdiely možno pripísať viacerým faktorom, ako sú historické zvláštnosti a zvláštnosti systému zdravotnej starostlivosti.
„Zatiaľ čo sa východoeurópske systémy zdravotnej starostlivosti spočiatku zameriavali na zlepšenie pomeru lekárov a lôžok na pacienta, západná Európa uprednostnila kvalitu a rozvoj starostlivosti a získala pokročilé systémy zdravotníckych technológií,“ povedala pre Euronews Health.
Napríklad pri vysvetľovaní nízkeho počtu nemocničných lôžok v Holandsku Elmer Diána zdôraznil „efektívnu ambulantnú starostlivosť a prísny systém primárnej starostlivosti“.
Rozdiely v zdravotnom systéme: Úloha lôžok dlhodobej starostlivosti
Jedným z kľúčových rozdielov v systémoch zdravotnej starostlivosti je dôraz, ktorý niektoré krajiny kladú na lôžka dlhodobej starostlivosti.
Okrem nemocničných lôžok zohrávajú kľúčovú úlohu aj lôžka pre dlhodobo chorých v ošetrovateľských a iných rezidenčných zariadeniach dlhodobej starostlivosti. Dostupnosť týchto postelí sa tiež výrazne líši v jednotlivých krajinách.
V roku 2022 zaznamenalo najvyšší počet lôžok dlhodobej starostlivosti Holandsko s 1 420 na 100 000 ľudí, tesne nasledované Švédskom, Belgickom a Maltou, kde sa čísla pohybovali medzi 1 250 až 1 300 lôžkami. Slovensko zaznamenalo 783 lôžok na 100 000 ľudí,
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
