Nemecko si v sobotu (9.11.) pripomína 35. výročie pádu Berlínskeho múru sériou podujatí organizovaných v duchu motta „Bráňte slobodu!“.
Ústredného oslavy sa konali za účasti spolkového prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera a mladých ľudí z viacerých európskych krajín, ako aj predstaviteľov hnutí a organizácií obhajujúcich práva a slobody napr. z Iránu, Bieloruska, Gruzínska, Hongkongu či Kuby. V sobotu o tom informovala rozhlasová stanica Deutsche Welle, píše TASR.
Sloboda nie je samozrejmosť
V rámci jedného z bodov programu účastníci vkladali ruže do štrbín medzi panelmi zo zachovanej časti Berlínskeho múru. V kaplnke zmierenia, ktorá je súčasťou pamätníka Berlínskeho múru, sa konala aj modlitebná bohoslužba. Pozdĺž asi štyri kilometre dlhej časti trasy, po ktorej viedol Berlínsky múr, obyvatelia nemeckého hlavného mesta pred oslavami vztýčili množstvo bilbordov a plagátov. V sobotu večer sa v Berlíne uskutoční aj Koncert za slobodu za účasti 700 hudobníkov, ktorý bude vyvrcholením osláv.
Podľa agentúry DPA berlínsky primátor Kai Wegner vo svojom príhovore k účastníkom jedného z podujatí pripomenul, že 9. november je pre Nemecko osudným dňom v pozitívnom i negatívnom zmysle. Na tento dátum nepripadá len pád Berlínskeho múru v roku 1989, ale aj začiatok nacistami vedenej vlny teroru proti Židom v roku 1938, ktorý sa stal známym ako Krištáľová noc.
Wegner vo svojom prejave pripomenul, že v roku 1989 „odvážni občania jednoducho odstránili múr svojim tlakom“. Zdôraznil tiež hodnotu slobody, pričom uviedol, že ľudia, ktorí v roku 1989 pokojne demonštrovali, by mali byť považovaní za vzory a vyjadril nádej, že duch optimizmu a solidarity z roku 1989 sa vráti. V prítomnosti nemeckého prezidenta Wegner vyzval Nemcov, aby sa zasadzovali za slobodu.
„Sloboda a demokracia nikdy neboli samozrejmosťou,“ zdôraznil Wegner a upozornil, že v súčasnosti sloboda čelí útokom vonkajších i vnútorných síl. Spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorého koalícia sa tento týždeň zrútila, v posolstve národu – zverejnenom v noci na sobotu – povedal, že ideály slobody z roku 1989 „nie sú niečím, čo môžeme považovať za samozrejmosť“.
Právo a bezpečnosť skrz solidaritu
Scholz vo svojom príspevku volal po solidarite, najmä v kontexte momentálnej globálnej politickej situácie. „Naša spoločná história z jesene roku 1989 nám ukazuje, ako dosiahneme naše ciele: keď budeme stáť spolu, spolu za mier a slobodu, za bezpečnosť a prosperitu, právny štát a demokraciu,“ povedal kancelár. Zároveň poukázal na to, že svojou mierou k pádu Berlínskeho múru prispeli aj susedné štáty v strednej a východnej Európe.
„Víťazstvo slobody v jeseni roku 1989 bolo paneurópskym víťazstvom,“ vyhlásil. Na osobitnú úlohu poľského hnutia Solidarita pri rozvoji hnutí obhajujúcich práva a slobody vo východnej a strednej Európe poukázal aj riaditeľ Nadácie Berlínskeho múru Axel Klausmeier.
Berlínsky múr sa začal stavať v noci z 12. na 13. augusta 1961, meral celkovo 155 kilometrov, pričom 45 kilometrov z neho pretínalo Berlín. Múr bol vysoký takmer štyri metre a na východnej strane múru sa nachádzalo elektrické oplotenie, ostnaté drôty a tzv. pás smrti – mimoriadne strážený úsek s opevneniami, strážnymi vežami a mínami. Dostať sa cezeň do západného Nemecka sa pokúsilo vyše 100 000 ľudí. Podľa najnovších výskumov v rokoch 1961-89 zahynulo pri pokuse o útek vyše 300 ľudí.
