„Nechcel som slúžiť v takej ruskej armáde, ktorá likviduje mestá, zabíja civilistov a násilím si berie územie,“ tvrdí Ziganšin. Astana sa k otázke dezercie však stavia nejednoznačne, niekoľko žiadostí o azyl už zamietla. Späť do Ruska potom deportovala napríklad dôstojníka FSB Michaila Žilina, ktorý si teraz musí odsedieť šesť a pol roka väzenia.
Práve z tohto dôvodu sa Ziganšin rozhodol opustil Kazachstan a odísť do Arménska, pri pasovej kontrole pred vstupom do lietadla bol však okamžite zadržaný. „Keď som predložil doklady, hneď za mnou zatiahli záves. Spýtali sa: ‚Hľadajú ťa v Rusku?‘. V tú ranu som zbledol a zalial ma pot,“ opisuje.
Úrady ho po niekoľkých dňoch prepustili a do Ruska nakoniec deportovaný nebol, trvalú istotu však nemôže mať žiadny z utekajúcich. Niektorí sa obávajú aj pomsty ruských špionážnych služieb. Do povedomia verejnosti sa dostal napríklad prípad ruského pilota Maksima Kuzminova, ktorý s vrtuľníkom pristál na ukrajinskom území. Po polroku bol potom nájdený mŕtvy v Španielsku.
O ďalších prípadoch potom informoval spravodajský server Meduza. Priniesol príbeh Iľju Bachareva, ktorý mal z minulosti záznam v trestnom registri. Túžba napraviť si reputáciu vraj ešte vzrástla po tom, čo nemohol vstúpiť do Kremľom ovládanej žoldnierskej skupiny Redut. Podpísal preto zmluvu s ruským ministerstvom obrany.
V jednotke však upozorňoval na konzumáciu alkoholu zo strany ďalších vojakov a podľa niekoľkých svedectiev, na ktoré sa Meduza odvoláva, bol Bacharev umučený na smrť. Jeho príbehom sa pre nezávislé novinárske združenie Bereg zaoberala Lilia Japparovová.
