Vedci z Kalifornského technologického inštitútu (CALTECH) zistili, že rýchlosť spracovania myšlienok v ľudskom mozgu je iba 10 bitov za sekundu, napísal britský denník The Independent. Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Neuron.
Toto nové zistenie je zaujímavé aj vzhľadom na to, že naše zmysly sú schopné každú sekundu zhromaždiť až 1 miliardu bitov informácií. Bit je základná jednotka informácie. Pre porovnanie: štandardné Wi-Fi pripojenie dokáže spracovať približne 50 miliónov bitov za sekundu, pripomína britský denník.
Výskumný tím pod vedením profesora Marka Meistera analyzoval údaje o rôznych aktivitách, ako je čítanie, písanie, hranie videohier a podobne, dokonca aj riešenie Rubikovej kocky, informuje na základe štúdie The Independent. Na základe týchto dát vedci vypočítali rýchlosť spracovania myšlienok. Tak zistili, že z obrovského množstva informácií, ktoré prijímajú naše zmysly, spracuje náš mozog len 10 bitov za sekundu. To znamená, že mozog prijíma 100 miliónov krát viac informácií za sekundu, než koľko ich dokáže za tú jednu sekundu spracovať.
Ak sú naše zmyslové orgány schopné zhromaždiť za jednu sekundu až 1 miliardu bitov informácií a zároveň za rovnaký čas si mozog z tohto množstva vyberie a spracuje len 10 bitov, potom sa natíska otázka: Ako filtruje mozog toto nepredstaviteľnéx množstvo informácií?
Mozog prijíma množstvo informácií
Naše zmyslové orgány neustále posielajú do mozgu informácie získané z vonkajšieho prostredia. Podobným spôsobom aj bunky v našich svaloch a vnútorných orgánoch posielajú do mozgu informácie o stave nášho organizmu, aký úkon práve vykonávajú naše svaly, akou rýchlosťou dýchame, aký je náš pulz, či sme hladní, smädní a podobne. Mozog tak prijíma nepredstaviteľné množstvo informácií.
Celé siete nervových buniek spracúvajú informácie zo zmyslových orgánov a spájajú ich s emóciami, obvyklými myšlienkovými pochodmi, spomienkami a celým kontextom, ktorý vplýva na naše rozhodovanie. Takže „napríklad, keď stretnete nejakého priateľa, siete nervových buniek začnú pracovať. Váš mozog použije niekoľko rýchlych meraní, aby skontroloval, či ide o priateľa, generuje emocionálnu reakciu, informácie umiestni do kontextu so spomienkami a aktuálnymi udalosťami, zvolí si odpoveď, poprípade vyšle pokyn ruke a tvári, aby ste zamávali a usmiali sa,“ vysvetľuje web Kalifornského technologického inštitútu.
Mnoho procesov sa deje nevedome, bez našej pozornosti. Sny a niektoré myšlienkové procesy sa dejú bez nášho vedomého usmerňovania. „Náš mozog a miecha vysielajú signály, ktoré regulujú procesy v našich orgánoch,“ pripomína CALTECH. Takto fungujú napríklad aj reflexy: Keď stúpime na niečo ostré, neuróny vyšlú signály, aby napríklad naše prsty, svaly, nohy reagovali.
Vieme sa sústrediť len na jeden sled myšlienok
Výsledky nového výskumu vedcov Kalifornského technologického inštitútu naznačujú, že sme relatívne pomaly mysliace bytosti a zároveň potvrdzujú už známy fakt, že nie sme schopní spracovať viacero myšlienok paralelne. Alebo inak povedané, sme schopní sledovať len jeden sled myšlienok.
„Podľa vedcov sa rýchlostný limit mozgu pravdepodobne vyvinul u prvých zvierat s nervovým systémom, ktoré využívali mozog najmä na navigáciu, získavanie potravy a vyhýbanie sa predátorom,“ konštatuje britský denník. Mozog týchto prvých zvierat sa zameriaval vždy na jednu konkrétnu výzvu či situáciu.
Ľudský mozog sa vyvinul z týchto jednoduchých systémov a zrejme práve preto môžeme naraz vnímať len jeden sled myšlienok. „V skutočnosti je tých 10 bitov za sekundu potrebných iba v najhorších situáciách,“ tvrdia vedci. Naše vonkajšie prostredie sa totiž mení, respektíve prináša nové podnety omnoho pomalším tempom.
Objav tohto paradoxu „rýchlostného limitu“ ľudského mozgu si podľa vedcov vyžaduje ďalší neurovedný výskum. No už teraz je zrejmé, prečo môžu stroje nahrádzať ľudí v určitých činnostiach či úlohách: ich výpočtový výkon sa neustále zvyšuje, kým človek stále zostáva na rovnakej úrovni rýchlostného limitu spracovania informácií v mozgu.
