Boje v Khan Younis sa vo februári zintenzívnili a hluk z výbuchov bol pre Noaha obzvlášť ťažký. Má epilepsiu a bombardovanie jeho záchvaty ešte zhoršuje. Došli mu lieky na epilepsiu a Amal ich nikde nevie nájsť. Rodina má málo jedla a menej vody. Amal ho varila nad ohňom, aby ho vyčistila. „Stále je to špinavé, ale robím to najlepšie, ako môžem,“ povedala.
Od začiatku tejto vojny sa podľa odhadov WHO narodilo asi 24 000 detí. Celá populácia Gazy čelí kríze hladu, ale riziko je obzvlášť akútne pre malé deti. „Deti môžu ochorieť veľmi rýchlo,“ hovorí Anu Nayaran z UNICEF. „Majú menej zásob tuku a svalov a môžu rýchlo skĺznuť do akútnej podvýživy.“ Aj keď sú liečené, majú dlhodobé následky. Podvýživa môže v neskoršom veku viesť k vyššej miere cukrovky, srdcových chorôb a dokonca aj obezity.
Štúdia dospelých v Konžskej demokratickej republike, ktorí sa ako deti liečili na ťažkú akútnu podvýživu, zistila, že to má dlhodobý vplyv na ich kognitívny vývoj, negatívne ovplyvňuje dosiahnuté vzdelanie a sebaúctu.
Amal sa zatiaľ vzdala hľadania. Mohamed však ešte hladovať nebude. V rovnakej oblasti našla matku, ktorá ho dojčí po boku vlastného bábätka. Amal jej platí nejakým detským oblečením a trochou peňazí.
Kempovali na piesočnatej ploche v pobrežnej oblasti al-Mawasi v stanoch vyrobených z dosák a gumených plachiet, jedli konzervy a chlieb z darovanej múky, ak ju získali, a varili s kŕmeným drevom. Al-Mawasi bol označený ako „humanitárna oblasť“ izraelskou armádou skôr počas vojny.
Minulú nedeľu boli opäť vysídlení, keď bol ich tábor napadnutý. Stan vedľa Amal bol ostreľovaný a štyria ľudia boli zabití. „Je zázrak, že žijeme,“ napísala. ,Rovnako ako mnoho iných obyvateľov Gazy sa teraz uchýlila k online crowdfundingu, aby sa pokúsila získať tisíce dolárov, ktoré jej rodina bude musieť zaplatiť maklérom, aby sa dostala na zoznam ľudí schválených na odchod z Gazy do Egypta a do bezpečia.
Jedného večera Amal poslala posledný obrázok svojho života pred vojnou, ktorý urobila v noci 6. októbra. Noah ležal na mäkkom koberci, podopretý veľkým vankúšom, pozeral v televízii kreslené rozprávky a popíjal mlieko z fľaše. Kope nohami do vzduchu pod jemnou žiarou rozprávkových svetiel na stene obývačky.
Tú noc zaspal zastrčený so svojou matkou vo svete ďaleko od prachu, špiny a brutality, ktoré teraz poznačia ich život. „Snažím sa robiť, čo je možné,“ povedala Amal. „Len potrebujem zachrániť svoje deti z tejto hroznej vojny.“
