Izrael popiera, že by bránil vstupu pomoci do Gazy, a obviňuje humanitárne agentúry z toho, že nedokázali distribuovať to, čo sa tam dostane. V piatok však austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová povedala, že na vstup do Gazy čakajú veľké zásoby potravín, „ale nie je žiadny spôsob, ako ho presunúť cez hranicu do Gazy a doručiť ho vo veľkom rozsahu bez spolupráce Izraela a žiadame Izrael, aby teraz umožnil viac pomoci do Gazy“.
Kvôli nedostatku čistej vody posiela Unicef do Gazy vopred namiešanú dojčenskú výživu. Je bezpečnejšie ju používať, ale ťažšie sa prepravuje vo veľkých množstvách.
Tri dni po zotavovaní sa z cisárskeho rezu bola Amal prvýkrát presídlená, nútená evakuovať dom svojej matky. Pri štvrtom vysídlení odišli v noci, dve hodiny pred bombardovaním miesta. „Mlieko a plienky som si nemohla vziať so sebou, pretože zničili celú budovu do tla,“ povedala.
Amal najprv vzala svoje deti do Rafahu, myslela si, že to bude bezpečnejšie, ale vrátila sa do oblasti Khan Younis. V Rafahu nemohla nájsť veci, ktoré potrebovala. Mohamed má alergiu na mlieko; obyčajná formulka mu robí zle. Našla jednu vaňu nemliečneho mlieka, ale stála 40 dolárov (36 eur), desaťnásobok ceny pred vojnou.
V polovici januára žila rodina na kúsku krovinatých porastov mimo Khan Younis a Amal mala len dva dni dojčenskej výživy. Vo veku troch mesiacov Mohamed nemohol jesť nič iné. „Budem kopať hory, aby som to zabezpečila,“ napísala SMS. „Moje dieťa to potrebuje.“ Poslala svojich bratov hľadať v troskách budov, ale vrátili sa s prázdnymi rukami.
Rozhodla sa ísť do Rafahu opäť prehľadať obchody a trhy. Táto cesta by zvyčajne trvala len 20 minút autom, ale izraelské sily boli teraz na trase aktívne. Na ceste stretli tri tanky; jeden vystrelil ich smerom a strela dopadla blízko auta. Vodič cúval a oni ušli. V panike a zúfalej túžbe dostať sa späť k svojim deťom sa jej nepodarilo nájsť žiadne jedlo.
Málo jedla, menej vody
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
